close
Preskočiť na obsah

McLaren

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Spojené kráľovstvo McLaren-Mercedes
BERJAYA
Základné informácie
Celý názovMcLaren F1 Team
SídloWoking, Surrey, Spojené kráľovstvo
Šéf tímuAndrea Stella
ZakladateľBruce McLaren
Webmclaren.com
Formula 1 v roku 2026
Jazdci1. Spojené kráľovstvo Lando Norris
81. Austrália Oscar Piastri
Testovací jazdciTaliansko Leonardo Fornaroli
Holandsko Robert Verschoor
ŠasiMCL40
MotorM17 E Performance
PneumatikyPirelli
Účinkovanie v F1
Prvá VCVC Monaka 1966
Počet VC1001
Pohár konštruktérov10 (1974, 1984, 1985, 1988, 1989, 1990, 1991, 1998, 2024, 2025)
Titul majstra sveta13 (1974, 1976, 1984, 1985, 1986 1988, 1989, 1990, 1991, 1998, 2008, 2025)
Víťazstvá203
Pódiá562
Pole positions177
Najrýchlejšie kolá185
Body7949,5
Posledná sezóna1.miesto (833b)

McLaren Formula 1 Team je britský pretekársky tím Formuly 1 so sídlom vo Wokingu v Spojenom kráľovstve. Založený bol v roku 1963 novozélandským jazdcom Bruceom McLarenom a patrí medzi najúspešnejšie a najikonickejšie tímy v histórii šampionátu. McLaren získal viacero titulov majstra sveta jazdcov aj konštruktérov a počas desaťročí sa stal synonymom technickej inovácie, profesionálneho manažmentu a silnej jazdeckej zostavy. Tím je známy úzkou spoluprácou s poprednými výrobcami motorov a výrazným vplyvom na vývoj moderných monopostov Formuly 1.

Založenie a prvé roky (1963 – 1969)

[upraviť | upraviť zdroj]

Tím McLaren vznikol v roku 1963 ako súkromná iniciatíva Brucea McLarena, ktorý chcel vytvoriť vlastný konkurencieschopný tím v najvyššej motoristickej triede. Prvé roky boli charakteristické technickým experimentovaním a postupným budovaním zázemia. McLaren zaznamenal svoje prvé víťazstvo vo Formule 1 v roku 1968, čím sa zaradil medzi rešpektovaných účastníkov šampionátu. Už v tomto období sa ukázala schopnosť tímu rýchlo reagovať na technické výzvy a zavádzať inovatívne riešenia.

Vzostup medzi elitu a prvé tituly (1970 – 1979)

[upraviť | upraviť zdroj]

Začiatkom 70. rokov sa McLaren stal stabilnou silou v šampionáte. Tituly Emersona Fittipaldiho (1974) a Jamesa Hunta (1976) potvrdili, že tím dokáže konkurovať najlepším. Toto obdobie sa vyznačovalo rozvojom aerodynamiky, profesionalizáciou tímového manažmentu a posilnením technického oddelenia. McLaren sa etabloval ako jeden z hlavných rivalov Ferrari a Lotusu.

Technologická revolúcia a zlatá éra (1980 – 1991)

[upraviť | upraviť zdroj]

Po zavedení uhlíkových samonosných karosérii (monokok) na začiatku 80. rokov McLaren spustil jednu z najúspešnejších kapitol svojej histórie. Partnerstvo s Hondou a jazdecké legendy ako Niki Lauda, Alain Prost a Ayrton Senna viedli k výraznej dominancii. Monopost MP4/4 zo sezóny 1988 je dodnes považovaný za jeden z najlepších v histórii F1. McLaren v tomto období získal viacero titulov jazdcov aj konštruktérov a definoval štandardy modernej Formuly 1.

Pokračovanie úspechov a posledné tituly (1992 – 1999)

[upraviť | upraviť zdroj]

Aj po odchode Hondy zostal McLaren na vrchole. Spolupráca s Mercedesom vyvrcholila titulmi Miku Häkkinena v rokoch 1998 a 1999. Tím sa vyznačoval technickou precíznosťou a silným jazdeckým vedením. Toto obdobie predstavuje poslednú plnú éru titulovej dominancie McLarenu.

Prechodné obdobie a ústup zo špičky (2000 – 2013)

[upraviť | upraviť zdroj]

Po roku 2000 McLaren síce pravidelne vyhrával preteky, no nedokázal si udržať dlhodobú konzistenciu.

Diskvalifikácia a spionážny škandál 2007

[upraviť | upraviť zdroj]

Sezóna 2007 sa pre McLaren stala kontroverznou kvôli známemu spionážnemu škandálu, často označovanému ako „Spygate“. Tím bol obvinený z neoprávneného získania technických informácií od konkurenčného tímu Ferrari, konkrétne detailov monopostu a nastavení vozidla. Medzinárodná automobilová federácia (FIA) po dôkladnom vyšetrovaní zistila, že McLaren mal vo svojich interných materiáloch k dispozícii citlivé dáta Ferrari, ktoré mohli ovplyvniť konštrukčné rozhodnutia a strategické nastavenia monopostov.

Ako dôsledok tohto zistenia bol McLaren diskvalifikovaný z Pohára konštruktérov za sezónu 2007, pričom tím prišiel o všetky body v hodnotení konštruktérov a bol zároveň pokutovaný vysokou finančnou sankciou vo výške 100 miliónov USD, čo je dodnes jedna z najvyšších pokút v histórii Formuly 1. Jazdecké tituly ostali nedotknuté – Lewis Hamilton a Fernando Alonso bojovali o jazdecký titul, ktorý nakoniec získal Kimi Räikkönen z Ferrari.

Špionážny škandál z roku 2007 mal výrazný dopad na reputáciu McLarenu a viedol k zásadným interným zmenám v manažmente a kontrole informácií tímu. Incident zároveň posilnil regulácie FIA týkajúce sa správy citlivých dát a otvoril diskusiu o etike v špičkových motoristických športoch.[1]

Titul Lewisa Hamiltona v roku 2008 bol výnimočným úspechom, no po ňom nasledovali roky technickej nestability a kolísavých výkonov. Partnerstvo s Hondou v závere tohto obdobia neprinieslo očakávané výsledky a tím sa postupne prepadol do stredu poľa.

Moderná éra McLarenu (2014 – 2025)

[upraviť | upraviť zdroj]

Sezóna 2014 znamenala pre McLaren vstup do novej hybridnej éry Formuly 1. Tím používal pohonné jednotky Mercedes, no napriek tomu nedokázal naplno využiť ich výkonnostnú výhodu. Jazdeckú zostavu tvorili Jenson Button a Kevin Magnussen, pričom monopost MP4-29 trpel nedostatkom aerodynamickej efektivity. McLaren síce pravidelne bodoval a získal jedno pódium, no v porovnaní s rivalmi výrazne zaostával. Sezóna bola vnímaná ako prechodná a poukázala na potrebu zásadnej reorganizácie technického smerovania tímu.

Rok 2015 znamenal začiatok očakávaného, no problematického návratu spolupráce s Hondou. Monopost MP4-30 trpel výrazným nedostatkom výkonu a spoľahlivosti pohonnej jednotky. Jazdecká dvojica Fernando Alonso a Jenson Button mala len obmedzené možnosti bojovať o body. McLaren zaznamenal jednu z najslabších sezón vo svojej histórii, pričom pravidelné odstúpenia a technické poruchy dominovali priebehu roka. Sezóna jasne ukázala, že návrat na vrchol bude dlhodobý a náročný proces.

V sezóne 2016 McLaren pokračoval v spolupráci s Hondou a zaznamenal mierny výkonnostný posun. Monopost MP4-31 bol spoľahlivejší, no stále výrazne zaostával za špičkou. Fernando Alonso dokázal niekoľkokrát bodovať vďaka jazdeckým schopnostiam, no tím zostával v dolnej polovici štartového poľa. Napriek slabým výsledkom sa sezóna niesla v znamení postupného zlepšovania interných procesov a technického porozumenia hybridnej technológii.

Sezóna 2017 bola posledným rokom spolupráce McLarenu s Hondou. Monopost MCL32 síce vykazoval zlepšenie aerodynamiky, no problémy s pohonnou jednotkou pretrvávali. McLaren pravidelne bojoval o body, no chýbala konzistentnosť. Frustrácia viedla k strategickému rozhodnutiu ukončiť partnerstvo s Hondou, čo sa ukázalo ako zásadný krok pre budúcnosť tímu. Sezóna tak mala význam najmä z hľadiska smerovania ďalšieho vývoja.

Prechod na pohonné jednotky Renault v roku 2018 priniesol výrazné zlepšenie. Monopost MCL33 bol konkurencieschopnejší a spoľahlivejší. Jazdecká zostava Fernando Alonso a Stoffel Vandoorne dokázala pravidelne bodovať, hoci tím stále nedosahoval pódiové umiestnenia. McLaren sa stabilizoval v strede poľa a sezóna bola vnímaná ako prvý skutočný krok späť k relevantnosti v šampionáte.

Sezóna 2019 znamenala výrazný obrat. Mladá jazdecká dvojica Lando Norris a Carlos Sainz priniesla energiu a konzistentné výkony. Monopost MCL34 bol považovaný za najlepší McLaren po rokoch a tím skončil 4. v Pohári konštruktérov. McLaren sa stal lídrom stredu poľa a sezóna bola všeobecne hodnotená ako začiatok moderného návratu tímu.

V roku 2020 McLaren nadviazal na pozitívny trend. Tím dosiahol niekoľko pódiových umiestnení vrátane druhého miesta na VC Talianska. Sezóna bola poslednou s motormi Renault a tím opäť skončil vysoko v celkovom hodnotení. McLaren potvrdil, že jeho návrat medzi konkurencieschopné tímy nie je náhodný, ale výsledok systematického rozvoja.

Návrat k motorom Mercedes priniesol okamžitý efekt. Monopost MCL35M umožnil McLarenu zvíťaziť na Veľkej cene Talianska, kde Daniel Ricciardo dosiahol prvé víťazstvo tímu od roku 2012. Spolu s Landom Norrisom vytvorili silnú jazdeckú dvojicu. McLaren skončil 4. medzi konštruktérmi a sezóna bola považovaná za jednu z najúspešnejších v modernej ére.

Sezóna 2022 bola menej presvedčivá. Monopost MCL36 mal aerodynamické obmedzenia a tím dosiahol len jedno pódium. Lando Norris zostal lídrom tímu, zatiaľ čo Ricciardo sa trápil s výkonnosťou. McLaren obsadil 5. miesto v Pohári konštruktérov, čo predstavovalo mierny ústup oproti predchádzajúcemu roku.

Rok 2023 priniesol výrazný obrat po rozsiahlych technických vylepšeniach. Monopost MCL60 sa v druhej polovici sezóny stal jedným z najrýchlejších áut v štartovom poli. Lando Norris získal viacero pódií a McLaren sa opäť zaradil medzi špičku. Sezóna potvrdila schopnosť tímu rýchlo reagovať na technické výzvy.

Sezóna 2024 sa zapísala do histórie McLarenu ako mimoriadne úspešná a prelomová. Tím po rokoch systematického vývoja dokázal pretaviť svoju výkonnostnú stabilitu do zisku Pohára konštruktérov, čím sa vrátil na absolútny vrchol Formuly 1. Monopost MCL38 bol konkurencieschopný počas celej sezóny, vyznačoval sa vyváženou aerodynamikou a výborným manažmentom pneumatík. Jazdecká dvojica Lando NorrisOscar Piastri pravidelne bodovala a prispela ku konzistentnému bodovému zisku tímu. Jazdecký titul síce získal Max Verstappen, no McLaren vďaka tímovej sile a strategickej vyrovnanosti prekonal konkurenciu v hodnotení konštruktérov a získal svoj 9. titul po dlhých 26 rokoch. Sezóna 2024 tak predstavovala symbolický návrat McLarenu medzi najúspešnejšie tímy šampionátu.

V sezóne 2025 McLaren nadviazal na predchádzajúci úspech a potvrdil svoju dominanciu keď obhájil Pohár konštruktérov a získal tak svoj 10. titul. Tím vstupoval do sezóny ako jeden z hlavných favoritov a túto pozíciu dokázal pretaviť aj do historického úspechu v jazdeckom hodnotení. Lando Norris získal svoj prvý titul majstra sveta jazdcov a prvý pre McLaren od roku 2008, čím sa stal jednou z kľúčových postáv modernej éry McLarenu. Monopost preukazoval vysokú rýchlosť aj spoľahlivosť na rôznych typoch tratí a tím profitoval zo silnej technickej kontinuity. Sezóna 2025 je vnímaná ako vyvrcholenie dlhodobého návratu McLarenu na vrchol Formuly 1 a definitívne potvrdenie jeho pozície lídra novej generácie.[2]

Majstri sveta jazdcov s tímom McLaren

[upraviť | upraviť zdroj]

Počas svojej histórie získal McLaren viacero titulov majstra sveta jazdcov s rôznymi pilotmi, ktorí výrazne ovplyvnili vývoj tímu aj samotnej Formuly 1. Títo jazdci sa stali symbolmi jednotlivých historických etáp McLarenu a ich úspechy patria medzi najvýznamnejšie kapitoly v dejinách šampionátu.

Emerson Fittipaldi

[upraviť | upraviť zdroj]

Brazílsky jazdec Emerson Fittipaldi získal titul majstra sveta v roku 1974, čo bol vôbec prvý jazdecký titul v histórii McLarenu. Jeho úspech potvrdil vzostup tímu medzi absolútnu elitu Formuly 1 a položil základy ďalších úspechov v nasledujúcich rokoch.[3]

James Hunt

[upraviť | upraviť zdroj]

Brit James Hunt vybojoval titul v sezóne 1976, ktorá sa zapísala do histórie intenzívnou rivalitou s Nikim Laudom. Huntov titul upevnil reputáciu McLarenu ako tímu schopného zvládnuť tlak v dramatických a vyrovnaných sezónach.[4]

Niki Lauda

[upraviť | upraviť zdroj]

Rakúsky jazdec Niki Lauda získal titul majstra sveta s McLarenom v roku 1984, čím zohral kľúčovú úlohu pri návrate tímu na vrchol po technologických zmenách začiatku 80. rokov. Jeho precíznosť a technická spätná väzba významne prispeli k rozvoju tímu.[5]

Alain Prost

[upraviť | upraviť zdroj]

Francúz Alain Prost získal s McLarenom tri tituly majstra sveta (1985, 1986, 1989). Je považovaný za jedného z najúspešnejších jazdcov v histórii tímu a symbol zlatej éry McLarenu počas 80. rokov.[6]

Ayrton Senna

[upraviť | upraviť zdroj]

Legendárny Brazílčan Ayrton Senna vyhral s McLarenom tri tituly (1988, 1990, 1991). Jeho pôsobenie v tíme patrí medzi najikonickejšie obdobia Formuly 1, pričom sezóna 1988 je dodnes považovaná za jednu z najdominantnejších v histórii.[7]

Mika Häkkinen

[upraviť | upraviť zdroj]

Fín Mika Häkkinen získal tituly v rokoch 1998 a 1999, čím zavŕšil návrat McLarenu na vrchol v spolupráci s Mercedesom. Jeho úspechy predstavovali posledné jazdecké tituly tímu v 20. storočí.[8]

Lewis Hamilton

[upraviť | upraviť zdroj]

Brit Lewis Hamilton získal titul v roku 2008, čím sa stal siedmym jazdcom McLarenu, ktorý vyhral šampionát, a napísal jeden z najpamätnejších momentov tímu.[9]

Lando Norris

[upraviť | upraviť zdroj]

Brit Lando Norris sa stal majstrom sveta v roku 2025, kedy na záverečnej veľkej cene sezóny v Abú Zabí zabezpečil dostatočný počet bodov na prvenstvo v celkovom hodnotení jazdcov, čím sa stal prvým šampiónom McLarenu od Hamiltona v roku 2008.[10]

Zaujímavosti

[upraviť | upraviť zdroj]
  • McLaren bol prvým tímom, ktorý zaviedol uhlíkový monokok do Formuly 1.
  • Monopost MP4/4 z roku 1988 vyhral 15 z 16 pretekov.
  • McLaren je aktívny aj mimo F1 (IndyCar, hyperšporty).

Kompletné výsledky v F1

[upraviť | upraviť zdroj]
Rok Názov tímu Šasi Motor Pneu # Jazdci Body Umiestnenie
1966 Spojené kráľovstvo Bruce McLaren Motor Racing M2B Ford 406 (3.0 V8) F N/A[P 1] Nový Zéland Bruce McLaren 2 9. miesto
Serenissima M166 (3.0 V8) 1 12. miesto
1967 Spojené kráľovstvo Bruce McLaren Motor Racing M4B
M5A
BRM P56 (2.0 V8)
BRM P142 (3.0 V12)
G N/A[P 1] Nový Zéland Bruce McLaren 3 10. miesto
1968 Spojené kráľovstvo Bruce McLaren Motor Racing M5A BRM P142 (3.0 V12) G N/A[P 1] Austrália Bruce McLaren 3 10. miesto
M7A Ford-Cosworth DFV (3.0 V8) Nový Zéland Denny Hulme 49 2. miesto
1969 Spojené kráľovstvo Bruce McLaren Motor Racing M7A
M7B
M7C
M9A
Ford-Cosworth DFV (3.0 V8) G N/A[P 1] Nový Zéland Bruce McLaren 38 (40) 5. miesto
Nový Zéland Denny Hulme
Spojené kráľovstvo Derek Bell
1970 Spojené kráľovstvo Bruce McLaren Motor Racing M7D
M14A
M14D
Ford-Cosworth DFV (3.0 V8) G N/A[P 1] Nový Zéland Bruce McLaren 35 5. miesto
Nový Zéland Denny Hulme
Spojené kráľovstvo Peter Gethin
USA Dan Gurney
Alfa Romeo T33 (3.0 V8) ITA Andrea de Adamich 0 NC
ITA Nanni Galli
1971 Spojené kráľovstvo Bruce McLaren Motor Racing M14A
M19A
Ford-Cosworth DFV 3.0 V8 G N/A[P 1] Nový Zéland Denny Hulme 10 6. miesto
Spojené kráľovstvo Peter Gethin
Spojené kráľovstvo Jackie Oliver
1972 Spojené kráľovstvo Yardley Team McLaren M19A
M19C
Ford-Cosworth DFV 3.0 V8 G N/A[P 1] Nový Zéland Denny Hulme 47
(49)
3. miesto
USA Peter Revson
Spojené kráľovstvo Brian Redman
ZAF Jody Scheckter
1973 Spojené kráľovstvo Yardley Team McLaren M19A
M19C
M23
Ford-Cosworth DFV 3.0 V8 G N/A[P 1] Nový Zéland Denny Hulme 58 3. miesto
USA Peter Revson
ZAF Jody Scheckter
BEL Jacky Ickx
1974 Spojené kráľovstvo Yardley Team McLaren

Spojené kráľovstvo Marlboro Team Texaco

M23 Ford-Cosworth DFV 3.0 V8 G 5 Brazília Emerson Fittipaldi 73
(75)
1. miesto
6 Nový Zéland Denny Hulme
33 Veľká Británia Mike Hailwood
33 Veľká Británia David Hobbs
33 Nemecko Jochen Mass
1975 Spojené kráľovstvo Marlboro Team Texaco M23 Ford-Cosworth DFV 3.0 V8 G 1 Brazília Emerson Fittipaldi 53 3. miesto
2 Nemecko Jochen Mass
1976 Spojené kráľovstvo Marlboro Team McLaren M23
M26
Ford-Cosworth DFV 3.0 V8 G 11 Veľká Británia James Hunt 74
(75)
2. miesto
12 Nemecko Jochen Mass
1977 Spojené kráľovstvo Marlboro Team McLaren M23

M26

Ford-Cosworth DFV 3.0 V8 G 1 Veľká Británia James Hunt 60 3. miesto
2 Nemecko Jochen Mass
14 Taliansko Bruno Giacomelli
40 Kanada Gilles Villeneuve
1978 Spojené kráľovstvo Marlboro Team McLaren M26 Ford-Cosworth DFV 3.0 V8 G 7 Veľká Británia James Hunt 15 8. miesto
8 Francúzsko Patrick Tambay
33 Taliansko Bruno Giacomelli
1979 Spojené kráľovstvo Marlboro Team McLaren

Spojené kráľovstvo Löwenbräu Team McLaren

M26
M28
M28B
M28C
M29
Ford-Cosworth DFV 3.0 V8 G 7 Veľká Británia John Watson 15 7. miesto
8 Francúzsko Patrick Tambay
1980 Spojené kráľovstvo Marlboro Team McLaren M29B
M29C
M30
Ford-Cosworth DFV 3.0 V8 G 7 Veľká Británia John Watson 11 9. miesto
8 Francúzsko Alain Prost
8 Veľká Británia Stephen South
1981 Spojené kráľovstvo Marlboro McLaren International M29C
M29F
MP4
Ford-Cosworth DFV 3.0 V8 M 7 Veľká Británia John Watson 28 6. miesto
8 Taliansko Andrea de Cesaris
1982 Spojené kráľovstvo Marlboro McLaren International MP4B Ford-Cosworth DFV 3.0 V8 M 7 Veľká Británia John Watson 69 2. miesto
8 Rakúsko Niki Lauda
1983 Spojené kráľovstvo Marlboro McLaren International MP4/1C Ford-Cosworth DFV 3.0 V8 M 7 Veľká Británia John Watson 34 5. miesto
8 Rakúsko Niki Lauda
MP4/1E TAG-Porsche 1.5 V6 t 7 Veľká Británia John Watson 0 NC
8 Rakúsko Niki Lauda
1984 Spojené kráľovstvo Marlboro McLaren International MP4/2 TAG-Porsche 1.5 V6 t M 7 Rakúsko Niki Lauda 143,5 1. miesto
8 Francúzsko Alain Prost
1985 Spojené kráľovstvo Marlboro McLaren International MP4/2B TAG-Porsche 1.5 V6 t G 1 Rakúsko Niki Lauda 90 1. miesto
1 Veľká Británia John Watson
2 Francúzsko Alain Prost
1986 Spojené kráľovstvo Marlboro McLaren International MP4/2C TAG-Porsche 1.5 V6 t G 1 Francúzsko Alain Prost 96 2. miesto
2 Fínsko Keke Rosberg
1987 Spojené kráľovstvo Marlboro McLaren International MP4/3 TAG-Porsche 1.5 V6 t G 1 Francúzsko Alain Prost 76 2. miesto
2 Švédsko Stefan Johansson
1988 Spojené kráľovstvo Honda Marlboro McLaren MP4/4 Honda RA168E 1.5 V6 t G 11 Francúzsko Alain Prost 199 1. miesto
12 Brazília Ayrton Senna
1989 Spojené kráľovstvo Honda Marlboro McLaren MP4/5 Honda RA109E 3.5 V10 G 1 Brazília Ayrton Senna 141 1. miesto
2 Francúzsko Alain Prost
1990 Spojené kráľovstvo Honda Marlboro McLaren MP4/5B Honda RA100E 3,5 V10 G 27 Brazília Ayrton Senna 121 1. miesto
28 Rakúsko Gerhard Berger
1991 Spojené kráľovstvo Honda Marlboro McLaren MP4/6 Honda RA121E 3,5 V12 G 1 Brazília Ayrton Senna 139 1. miesto
2 Rakúsko Gerhard Berger
1992 Spojené kráľovstvo Honda Marlboro McLaren MP4/6B
MP4/7A
Honda RA122E 3,5 V12

Honda RA122E/B 3,5 V12

G 1 Brazília Ayrton Senna 99 2. miesto
2 Rakúsko Gerhard Berger
1993 Spojené kráľovstvo Marlboro McLaren MP4/8 Ford HBE7 3,5 V8 G 7 USA Michael Andretti 84 2. miesto
7 Fínsko Mika Häkkinen
8 Brazília Ayrton Senna
1994 Spojené kráľovstvo Marlboro McLaren Peugeot MP4/9 Peugeot A6 3,5 V10 G 7 Fínsko Mika Häkkinen 42 4. miesto
7 Francúzsko Philippe Alliot
8 Veľká Británia Mark Blundell
1995 Spojené kráľovstvo Marlboro McLaren Mercedes MP4/10
MP4/10B
MP4/10C
Mercedes FO 110 3.0 V10 G 7 Veľká Británia Mark Blundell 30 4. miesto
7 Veľká Británia Nigel Mansell
8 Fínsko Mika Häkkinen
8 Dánsko Jan Magnussen
1996 Spojené kráľovstvo Marlboro McLaren Mercedes MP4/11 Mercedes FO 110 3.0 V10 G 7 Fínsko Mika Häkkinen 49 4. miesto
8 Spojené kráľovstvo David Coulthard
1997 Spojené kráľovstvo West McLaren Mercedes MP4/12 Mercedes FO 110E 3.0 V10

Mercedes FO 110F 3.0 V10

G 9 Fínsko Mika Häkkinen 63 4. miesto
10 Spojené kráľovstvo David Coulthard
1998 Spojené kráľovstvo West McLaren Mercedes MP4/13 Mercedes FO 110G 3,0 V10 B 7 Spojené kráľovstvo David Coulthard 156 1. miesto
8 Fínsko Mika Häkkinen
1999 Spojené kráľovstvo West McLaren Mercedes MP4/14 Mercedes FO 110H 3.0 V10 B 1 Fínsko Mika Häkkinen 124 2. miesto
2 Spojené kráľovstvo David Coulthard
2000 Spojené kráľovstvo West McLaren Mercedes MP4/15 Mercedes FO 110J (3.0 V10) B 1 Fínsko Mika Häkkinen 152 2. miesto
2 Spojené kráľovstvo David Coulthard
2001 Spojené kráľovstvo West McLaren Mercedes MP4-16 Mercedes FO 110K (3.0 V10) B 3 Fínsko Mika Häkkinen 102 2. miesto
4 Spojené kráľovstvo David Coulthard
2002 Spojené kráľovstvo West McLaren Mercedes MP4-17 Mercedes FO 110M (3.0 V10) M 3 Spojené kráľovstvo David Coulthard 65 3. miesto
4 Fínsko Kimi Räikkönen
2003 Spojené kráľovstvo West McLaren Mercedes MP4-17D Mercedes FO 110M (3.0 V10)
Mercedes FO 110P (3.0 V10)
M 5 Spojené kráľovstvo David Coulthard 142 3. miesto
6 Fínsko Kimi Räikkönen
2004 Spojené kráľovstvo West McLaren Mercedes MP4-19
MP4-19B
Mercedes FO 110Q (3.0 V10) M 5 Spojené kráľovstvo David Coulthard 69 5. miesto
6 Fínsko Kimi Räikkönen
2005 Spojené kráľovstvo West McLaren Mercedes
Spojené kráľovstvo Team McLaren Mercedes
MP4-20 Mercedes FO 110R (3.0 V10) M 9 Fínsko Kimi Räikkönen 182 2. miesto
10 Kolumbia Juan Pablo Montoya
10 Španielsko Pedro de la Rosa
10 Rakúsko Alexander Wurz
2006 Spojené kráľovstvo Team McLaren Mercedes MP4-21 Mercedes FO 108S (2.4 V8) M 3 Fínsko Kimi Räikkönen 110 3. miesto
4 Kolumbia Juan Pablo Montoya
4 Španielsko Pedro de la Rosa
2007 Spojené kráľovstvo Vodafone McLaren Mercedes MP4-22 Mercedes FO 108T (2.4 V8) B 1 Španielsko Fernando Alonso 0 (203) EX
2 Spojené kráľovstvo Lewis Hamilton
2008 Spojené kráľovstvo Vodafone McLaren Mercedes MP4-23 Mercedes FO 108T (2.4 V8) B 22 Spojené kráľovstvo Lewis Hamilton 151 2. miesto
23 Fínsko Heikki Kovalainen
2009 Spojené kráľovstvo Vodafone McLaren Mercedes MP4-24 Mercedes FO 108W (2.4 V8) B 1 Spojené kráľovstvo Lewis Hamilton 71 3. miesto
2 Fínsko Heikki Kovalainen
2010 Spojené kráľovstvo Vodafone McLaren Mercedes MP4-25 Mercedes FO 108X (2.4 V8) B 1 Spojené kráľovstvo Jenson Button 454 2. miesto
2 Spojené kráľovstvo Lewis Hamilton
2011 Spojené kráľovstvo Vodafone McLaren Mercedes MP4-26 Mercedes FO 108Y (2.4 V8) P 3 Spojené kráľovstvo Lewis Hamilton 497 2. miesto
4 Spojené kráľovstvo Jenson Button
2012 Spojené kráľovstvo Vodafone McLaren Mercedes MP4-27 Mercedes FO 108Z (2.4 V8) P 3 Spojené kráľovstvo Jenson Button 378 3. miesto
4 Spojené kráľovstvo Lewis Hamilton
2013 Spojené kráľovstvo Vodafone McLaren Mercedes MP4-28 Mercedes FO 108F (2.4 V8) P 5 Spojené kráľovstvo Jenson Button 122 5. miesto
6 Mexiko Sergio Pérez
2014 Spojené kráľovstvo McLaren Mercedes MP4-29 Mercedes PU106A Hybrid (1.6 V6 t) P 20 Dánsko Kevin Magnussen 181 5. miesto
22 Spojené kráľovstvo Jenson Button
2015 Spojené kráľovstvo McLaren Honda MP4-30 Honda RA615H (1.6 V6 t) P 14 Španielsko Fernando Alonso 27 9. miesto
20 Dánsko Kevin Magnussen
22 Spojené kráľovstvo Jenson Button
2016 Spojené kráľovstvo McLaren Honda MP4-31 Honda RA616H (1.6 V6 t) P 14 Španielsko Fernando Alonso 76 6. miesto
22 Spojené kráľovstvo Jenson Button
47 Belgicko Stoffel Vandoorne
2017 Spojené kráľovstvo McLaren Honda MCL32 Honda RA617H (1.6 V6 t) P 2 Belgicko Stoffel Vandoorne 30 9. miesto
14 Španielsko Fernando Alonso
22 Spojené kráľovstvo Jenson Button
2018 Spojené kráľovstvo McLaren F1 Team MCL33 Renault R.E.18 (1.6 V6 t) P 2 Belgicko Stoffel Vandoorne 62 6. miesto
14 Španielsko Fernando Alonso
2019 Spojené kráľovstvo McLaren F1 Team MCL34 Renault E-Tech 19 (1.6 V6 t) P 4 Spojené kráľovstvo Lando Norris 145 4. miesto
55 Španielsko Carlos Sainz Jr.
2020 Spojené kráľovstvo McLaren F1 Team MCL35 Renault E-Tech 20 (1.6 V6 t) P 4 Spojené kráľovstvo Lando Norris 202 3. miesto
55 Španielsko Carlos Sainz Jr.
2021 Spojené kráľovstvo McLaren F1 Team MCL35M Mercedes-AMG F1 M12 E Performance (1.6 V6 t) P 3 Austrália Daniel Ricciardo 275 4. miesto
4 Spojené kráľovstvo Lando Norris
2022 Spojené kráľovstvo McLaren F1 Team MCL36 Mercedes-AMG F1 M13 E Performance (1.6 V6 t) P 3 Austrália Daniel Ricciardo 159 5. miesto
4 Spojené kráľovstvo Lando Norris
2023 Spojené kráľovstvo McLaren F1 Team MCL37 Mercedes-AMG F1 M14 E Performance (1.6 V6 t) P 4 Spojené kráľovstvo Lando Norris 302 4. miesto
81 Austrália Oscar Piastri
2024 Spojené kráľovstvo McLaren F1 Team MCL38 Mercedes-AMG F1 M15 E Performance (1.6 V6 t) P 4 Spojené kráľovstvo Lando Norris 666 1. miesto
81 Austrália Oscar Piastri
2025 Spojené kráľovstvo McLaren F1 Team MCL39 Mercedes-AMG F1 M16 E Performance (1.6 V6 t) P 4 Spojené kráľovstvo Lando Norris 833 1. miesto
81 Austrália Oscar Piastri
2026 Spojené kráľovstvo McLaren Mastercard Formula 1 Team MCL40 Mercedes-AMG F1 M17 E Performance (1.6 V6 t) P 1 Spojené kráľovstvo Lando Norris 159 3. miesto*
81 Austrália Oscar Piastri
Zdroj:[11]

* Sezóna prebieha

  1. 1 2 3 4 5 6 7 8 Permanentné čísla neboli udeľované

V rokoch 19701979 McLaren okrem účasti vo Formule 1 súťažil aj v šampionáte Indy Car. Počas tohto obdobia tím trikrát vyhral Indianapolis 500: Mark Donohue zvíťazil v roku 1972 a Johnny Rutherford bol úspešný v rokoch 1974 a 1976.

McLaren sa vrátil do série IndyCar v roku 2017, keď tím v spolupráci s Andretti Autosport umožnil svojmu pravidelnému jazdcovi Formuly 1 Fernandovi Alonsovi štartovať na pretekoch Indy 500. Alonso štartoval do pretekov z piateho miesta a dokonca viedol niekoľko kôl, než musel v záverečnej fáze odstúpiť v nádejnej pozícii kvôli poruche motora. V roku 2019 sa Alonso opäť pokúsil zúčastniť pretekov Indianapolis 500 s tímom McLaren, ale kvôli nešťastným okolnostiam sa nekvalifikoval.

V roku 2020 uzavrel McLaren technologické partnerstvo s tímom Schmidt Peterson Racing. Odvtedy tento tím IndyCar súťaží pod názvom Arrow McLaren SP. 2022 napokon prevzali 75 % akcií tohto pretekárskeho tímu. Celkové tretie miesto Pata O’Warda v roku 2021 je zatiaľ najlepším výsledkom jazdca McLarenu v celkovom hodnotení seriálu IndyCar. V roku 2024 budú jazdeckú zostavu tímu tvoriť O’Ward, Alexander Rossi a David Malukas.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. The biggest incidents of F1 cheating: Spygate, Crashgate and more. Motorsport. Dostupné online [cit. 2026-01-25]. (po anglicky)
  2. F1 – Norris crowned FIA Formula One World Champion as Verstappen takes Abu Dhabi win [online]. Federation Internationale de l'Automobile, 2025-12-07, [cit. 2026-01-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. Emerson Fittipaldi | Formula 1® [online]. www.formula1.com, [cit. 2026-01-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. James Hunt | Formula 1® [online]. www.formula1.com, [cit. 2026-01-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  5. Niki Lauda | Formula 1® [online]. www.formula1.com, [cit. 2026-01-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  6. Alain Prost | Formula 1® [online]. www.formula1.com, [cit. 2026-01-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  7. Ayrton Senna | Formula 1® [online]. www.formula1.com, [cit. 2026-01-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  8. Mika Hakkinen | Formula 1® [online]. www.formula1.com, [cit. 2026-01-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  9. Lewis Hamilton | Formula 1® [online]. www.formula1.com, [cit. 2026-01-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  10. Lando Norris - F1 Driver for McLaren [online]. www.formula1.com, [cit. 2026-01-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  11. McLaren • STATS F1 [online]. www.statsf1.com, [cit. 2025-12-11]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému McLaren

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]