McLaren
| | |
| Základné informácie | |
|---|---|
| Celý názov | McLaren F1 Team |
| Sídlo | Woking, Surrey, Spojené kráľovstvo |
| Šéf tímu | Andrea Stella |
| Zakladateľ | Bruce McLaren |
| Web | mclaren.com |
| Formula 1 v roku 2026 | |
| Jazdci | 1. 81. |
| Testovací jazdci | |
| Šasi | MCL40 |
| Motor | M17 E Performance |
| Pneumatiky | Pirelli |
| Účinkovanie v F1 | |
| Prvá VC | VC Monaka 1966 |
| Počet VC | 1001 |
| Pohár konštruktérov | 10 (1974, 1984, 1985, 1988, 1989, 1990, 1991, 1998, 2024, 2025) |
| Titul majstra sveta | 13 (1974, 1976, 1984, 1985, 1986 1988, 1989, 1990, 1991, 1998, 2008, 2025) |
| Víťazstvá | 203 |
| Pódiá | 562 |
| Pole positions | 177 |
| Najrýchlejšie kolá | 185 |
| Body | 7949,5 |
| Posledná sezóna | 1.miesto (833b) |
McLaren Formula 1 Team je britský pretekársky tím Formuly 1 so sídlom vo Wokingu v Spojenom kráľovstve. Založený bol v roku 1963 novozélandským jazdcom Bruceom McLarenom a patrí medzi najúspešnejšie a najikonickejšie tímy v histórii šampionátu. McLaren získal viacero titulov majstra sveta jazdcov aj konštruktérov a počas desaťročí sa stal synonymom technickej inovácie, profesionálneho manažmentu a silnej jazdeckej zostavy. Tím je známy úzkou spoluprácou s poprednými výrobcami motorov a výrazným vplyvom na vývoj moderných monopostov Formuly 1.
História
[upraviť | upraviť zdroj]Založenie a prvé roky (1963 – 1969)
[upraviť | upraviť zdroj]Tím McLaren vznikol v roku 1963 ako súkromná iniciatíva Brucea McLarena, ktorý chcel vytvoriť vlastný konkurencieschopný tím v najvyššej motoristickej triede. Prvé roky boli charakteristické technickým experimentovaním a postupným budovaním zázemia. McLaren zaznamenal svoje prvé víťazstvo vo Formule 1 v roku 1968, čím sa zaradil medzi rešpektovaných účastníkov šampionátu. Už v tomto období sa ukázala schopnosť tímu rýchlo reagovať na technické výzvy a zavádzať inovatívne riešenia.
Vzostup medzi elitu a prvé tituly (1970 – 1979)
[upraviť | upraviť zdroj]Začiatkom 70. rokov sa McLaren stal stabilnou silou v šampionáte. Tituly Emersona Fittipaldiho (1974) a Jamesa Hunta (1976) potvrdili, že tím dokáže konkurovať najlepším. Toto obdobie sa vyznačovalo rozvojom aerodynamiky, profesionalizáciou tímového manažmentu a posilnením technického oddelenia. McLaren sa etabloval ako jeden z hlavných rivalov Ferrari a Lotusu.
Technologická revolúcia a zlatá éra (1980 – 1991)
[upraviť | upraviť zdroj]Po zavedení uhlíkových samonosných karosérii (monokok) na začiatku 80. rokov McLaren spustil jednu z najúspešnejších kapitol svojej histórie. Partnerstvo s Hondou a jazdecké legendy ako Niki Lauda, Alain Prost a Ayrton Senna viedli k výraznej dominancii. Monopost MP4/4 zo sezóny 1988 je dodnes považovaný za jeden z najlepších v histórii F1. McLaren v tomto období získal viacero titulov jazdcov aj konštruktérov a definoval štandardy modernej Formuly 1.
Pokračovanie úspechov a posledné tituly (1992 – 1999)
[upraviť | upraviť zdroj]Aj po odchode Hondy zostal McLaren na vrchole. Spolupráca s Mercedesom vyvrcholila titulmi Miku Häkkinena v rokoch 1998 a 1999. Tím sa vyznačoval technickou precíznosťou a silným jazdeckým vedením. Toto obdobie predstavuje poslednú plnú éru titulovej dominancie McLarenu.
Prechodné obdobie a ústup zo špičky (2000 – 2013)
[upraviť | upraviť zdroj]Po roku 2000 McLaren síce pravidelne vyhrával preteky, no nedokázal si udržať dlhodobú konzistenciu.
Diskvalifikácia a spionážny škandál 2007
[upraviť | upraviť zdroj]Sezóna 2007 sa pre McLaren stala kontroverznou kvôli známemu spionážnemu škandálu, často označovanému ako „Spygate“. Tím bol obvinený z neoprávneného získania technických informácií od konkurenčného tímu Ferrari, konkrétne detailov monopostu a nastavení vozidla. Medzinárodná automobilová federácia (FIA) po dôkladnom vyšetrovaní zistila, že McLaren mal vo svojich interných materiáloch k dispozícii citlivé dáta Ferrari, ktoré mohli ovplyvniť konštrukčné rozhodnutia a strategické nastavenia monopostov.
Ako dôsledok tohto zistenia bol McLaren diskvalifikovaný z Pohára konštruktérov za sezónu 2007, pričom tím prišiel o všetky body v hodnotení konštruktérov a bol zároveň pokutovaný vysokou finančnou sankciou vo výške 100 miliónov USD, čo je dodnes jedna z najvyšších pokút v histórii Formuly 1. Jazdecké tituly ostali nedotknuté – Lewis Hamilton a Fernando Alonso bojovali o jazdecký titul, ktorý nakoniec získal Kimi Räikkönen z Ferrari.
Špionážny škandál z roku 2007 mal výrazný dopad na reputáciu McLarenu a viedol k zásadným interným zmenám v manažmente a kontrole informácií tímu. Incident zároveň posilnil regulácie FIA týkajúce sa správy citlivých dát a otvoril diskusiu o etike v špičkových motoristických športoch.[1]
Titul Lewisa Hamiltona v roku 2008 bol výnimočným úspechom, no po ňom nasledovali roky technickej nestability a kolísavých výkonov. Partnerstvo s Hondou v závere tohto obdobia neprinieslo očakávané výsledky a tím sa postupne prepadol do stredu poľa.
Moderná éra McLarenu (2014 – 2025)
[upraviť | upraviť zdroj]2014
[upraviť | upraviť zdroj]Sezóna 2014 znamenala pre McLaren vstup do novej hybridnej éry Formuly 1. Tím používal pohonné jednotky Mercedes, no napriek tomu nedokázal naplno využiť ich výkonnostnú výhodu. Jazdeckú zostavu tvorili Jenson Button a Kevin Magnussen, pričom monopost MP4-29 trpel nedostatkom aerodynamickej efektivity. McLaren síce pravidelne bodoval a získal jedno pódium, no v porovnaní s rivalmi výrazne zaostával. Sezóna bola vnímaná ako prechodná a poukázala na potrebu zásadnej reorganizácie technického smerovania tímu.
2015
[upraviť | upraviť zdroj]Rok 2015 znamenal začiatok očakávaného, no problematického návratu spolupráce s Hondou. Monopost MP4-30 trpel výrazným nedostatkom výkonu a spoľahlivosti pohonnej jednotky. Jazdecká dvojica Fernando Alonso a Jenson Button mala len obmedzené možnosti bojovať o body. McLaren zaznamenal jednu z najslabších sezón vo svojej histórii, pričom pravidelné odstúpenia a technické poruchy dominovali priebehu roka. Sezóna jasne ukázala, že návrat na vrchol bude dlhodobý a náročný proces.
2016
[upraviť | upraviť zdroj]V sezóne 2016 McLaren pokračoval v spolupráci s Hondou a zaznamenal mierny výkonnostný posun. Monopost MP4-31 bol spoľahlivejší, no stále výrazne zaostával za špičkou. Fernando Alonso dokázal niekoľkokrát bodovať vďaka jazdeckým schopnostiam, no tím zostával v dolnej polovici štartového poľa. Napriek slabým výsledkom sa sezóna niesla v znamení postupného zlepšovania interných procesov a technického porozumenia hybridnej technológii.
2017
[upraviť | upraviť zdroj]Sezóna 2017 bola posledným rokom spolupráce McLarenu s Hondou. Monopost MCL32 síce vykazoval zlepšenie aerodynamiky, no problémy s pohonnou jednotkou pretrvávali. McLaren pravidelne bojoval o body, no chýbala konzistentnosť. Frustrácia viedla k strategickému rozhodnutiu ukončiť partnerstvo s Hondou, čo sa ukázalo ako zásadný krok pre budúcnosť tímu. Sezóna tak mala význam najmä z hľadiska smerovania ďalšieho vývoja.
2018
[upraviť | upraviť zdroj]Prechod na pohonné jednotky Renault v roku 2018 priniesol výrazné zlepšenie. Monopost MCL33 bol konkurencieschopnejší a spoľahlivejší. Jazdecká zostava Fernando Alonso a Stoffel Vandoorne dokázala pravidelne bodovať, hoci tím stále nedosahoval pódiové umiestnenia. McLaren sa stabilizoval v strede poľa a sezóna bola vnímaná ako prvý skutočný krok späť k relevantnosti v šampionáte.
2019
[upraviť | upraviť zdroj]Sezóna 2019 znamenala výrazný obrat. Mladá jazdecká dvojica Lando Norris a Carlos Sainz priniesla energiu a konzistentné výkony. Monopost MCL34 bol považovaný za najlepší McLaren po rokoch a tím skončil 4. v Pohári konštruktérov. McLaren sa stal lídrom stredu poľa a sezóna bola všeobecne hodnotená ako začiatok moderného návratu tímu.
2020
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 2020 McLaren nadviazal na pozitívny trend. Tím dosiahol niekoľko pódiových umiestnení vrátane druhého miesta na VC Talianska. Sezóna bola poslednou s motormi Renault a tím opäť skončil vysoko v celkovom hodnotení. McLaren potvrdil, že jeho návrat medzi konkurencieschopné tímy nie je náhodný, ale výsledok systematického rozvoja.
2021
[upraviť | upraviť zdroj]Návrat k motorom Mercedes priniesol okamžitý efekt. Monopost MCL35M umožnil McLarenu zvíťaziť na Veľkej cene Talianska, kde Daniel Ricciardo dosiahol prvé víťazstvo tímu od roku 2012. Spolu s Landom Norrisom vytvorili silnú jazdeckú dvojicu. McLaren skončil 4. medzi konštruktérmi a sezóna bola považovaná za jednu z najúspešnejších v modernej ére.
2022
[upraviť | upraviť zdroj]Sezóna 2022 bola menej presvedčivá. Monopost MCL36 mal aerodynamické obmedzenia a tím dosiahol len jedno pódium. Lando Norris zostal lídrom tímu, zatiaľ čo Ricciardo sa trápil s výkonnosťou. McLaren obsadil 5. miesto v Pohári konštruktérov, čo predstavovalo mierny ústup oproti predchádzajúcemu roku.
2023
[upraviť | upraviť zdroj]Rok 2023 priniesol výrazný obrat po rozsiahlych technických vylepšeniach. Monopost MCL60 sa v druhej polovici sezóny stal jedným z najrýchlejších áut v štartovom poli. Lando Norris získal viacero pódií a McLaren sa opäť zaradil medzi špičku. Sezóna potvrdila schopnosť tímu rýchlo reagovať na technické výzvy.
2024
[upraviť | upraviť zdroj]Sezóna 2024 sa zapísala do histórie McLarenu ako mimoriadne úspešná a prelomová. Tím po rokoch systematického vývoja dokázal pretaviť svoju výkonnostnú stabilitu do zisku Pohára konštruktérov, čím sa vrátil na absolútny vrchol Formuly 1. Monopost MCL38 bol konkurencieschopný počas celej sezóny, vyznačoval sa vyváženou aerodynamikou a výborným manažmentom pneumatík. Jazdecká dvojica Lando Norris – Oscar Piastri pravidelne bodovala a prispela ku konzistentnému bodovému zisku tímu. Jazdecký titul síce získal Max Verstappen, no McLaren vďaka tímovej sile a strategickej vyrovnanosti prekonal konkurenciu v hodnotení konštruktérov a získal svoj 9. titul po dlhých 26 rokoch. Sezóna 2024 tak predstavovala symbolický návrat McLarenu medzi najúspešnejšie tímy šampionátu.
2025
[upraviť | upraviť zdroj]V sezóne 2025 McLaren nadviazal na predchádzajúci úspech a potvrdil svoju dominanciu keď obhájil Pohár konštruktérov a získal tak svoj 10. titul. Tím vstupoval do sezóny ako jeden z hlavných favoritov a túto pozíciu dokázal pretaviť aj do historického úspechu v jazdeckom hodnotení. Lando Norris získal svoj prvý titul majstra sveta jazdcov a prvý pre McLaren od roku 2008, čím sa stal jednou z kľúčových postáv modernej éry McLarenu. Monopost preukazoval vysokú rýchlosť aj spoľahlivosť na rôznych typoch tratí a tím profitoval zo silnej technickej kontinuity. Sezóna 2025 je vnímaná ako vyvrcholenie dlhodobého návratu McLarenu na vrchol Formuly 1 a definitívne potvrdenie jeho pozície lídra novej generácie.[2]
Majstri sveta jazdcov s tímom McLaren
[upraviť | upraviť zdroj]Počas svojej histórie získal McLaren viacero titulov majstra sveta jazdcov s rôznymi pilotmi, ktorí výrazne ovplyvnili vývoj tímu aj samotnej Formuly 1. Títo jazdci sa stali symbolmi jednotlivých historických etáp McLarenu a ich úspechy patria medzi najvýznamnejšie kapitoly v dejinách šampionátu.
Emerson Fittipaldi
[upraviť | upraviť zdroj]Brazílsky jazdec Emerson Fittipaldi získal titul majstra sveta v roku 1974, čo bol vôbec prvý jazdecký titul v histórii McLarenu. Jeho úspech potvrdil vzostup tímu medzi absolútnu elitu Formuly 1 a položil základy ďalších úspechov v nasledujúcich rokoch.[3]
James Hunt
[upraviť | upraviť zdroj]Brit James Hunt vybojoval titul v sezóne 1976, ktorá sa zapísala do histórie intenzívnou rivalitou s Nikim Laudom. Huntov titul upevnil reputáciu McLarenu ako tímu schopného zvládnuť tlak v dramatických a vyrovnaných sezónach.[4]
Niki Lauda
[upraviť | upraviť zdroj]Rakúsky jazdec Niki Lauda získal titul majstra sveta s McLarenom v roku 1984, čím zohral kľúčovú úlohu pri návrate tímu na vrchol po technologických zmenách začiatku 80. rokov. Jeho precíznosť a technická spätná väzba významne prispeli k rozvoju tímu.[5]
Alain Prost
[upraviť | upraviť zdroj]Francúz Alain Prost získal s McLarenom tri tituly majstra sveta (1985, 1986, 1989). Je považovaný za jedného z najúspešnejších jazdcov v histórii tímu a symbol zlatej éry McLarenu počas 80. rokov.[6]
Ayrton Senna
[upraviť | upraviť zdroj]Legendárny Brazílčan Ayrton Senna vyhral s McLarenom tri tituly (1988, 1990, 1991). Jeho pôsobenie v tíme patrí medzi najikonickejšie obdobia Formuly 1, pričom sezóna 1988 je dodnes považovaná za jednu z najdominantnejších v histórii.[7]
Mika Häkkinen
[upraviť | upraviť zdroj]Fín Mika Häkkinen získal tituly v rokoch 1998 a 1999, čím zavŕšil návrat McLarenu na vrchol v spolupráci s Mercedesom. Jeho úspechy predstavovali posledné jazdecké tituly tímu v 20. storočí.[8]
Lewis Hamilton
[upraviť | upraviť zdroj]Brit Lewis Hamilton získal titul v roku 2008, čím sa stal siedmym jazdcom McLarenu, ktorý vyhral šampionát, a napísal jeden z najpamätnejších momentov tímu.[9]
Lando Norris
[upraviť | upraviť zdroj]Brit Lando Norris sa stal majstrom sveta v roku 2025, kedy na záverečnej veľkej cene sezóny v Abú Zabí zabezpečil dostatočný počet bodov na prvenstvo v celkovom hodnotení jazdcov, čím sa stal prvým šampiónom McLarenu od Hamiltona v roku 2008.[10]
Zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]- McLaren bol prvým tímom, ktorý zaviedol uhlíkový monokok do Formuly 1.
- Monopost MP4/4 z roku 1988 vyhral 15 z 16 pretekov.
- McLaren je aktívny aj mimo F1 (IndyCar, hyperšporty).
Kompletné výsledky v F1
[upraviť | upraviť zdroj]| Rok | Názov tímu | Šasi | Motor | Pneu | # | Jazdci | Body | Umiestnenie |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| 1966 | M2B | Ford 406 (3.0 V8) | F | N/A[P 1] | 2 | 9. miesto | ||
| Serenissima M166 (3.0 V8) | 1 | 12. miesto | ||||||
| 1967 | M4B M5A |
BRM P56 (2.0 V8) BRM P142 (3.0 V12) |
G | N/A[P 1] | 3 | 10. miesto | ||
| 1968 | M5A | BRM P142 (3.0 V12) | G | N/A[P 1] | 3 | 10. miesto | ||
| M7A | Ford-Cosworth DFV (3.0 V8) | 49 | 2. miesto | |||||
| 1969 | M7A M7B M7C M9A |
Ford-Cosworth DFV (3.0 V8) | G | N/A[P 1] | 38 (40) | 5. miesto | ||
| 1970 | M7D M14A M14D |
Ford-Cosworth DFV (3.0 V8) | G | N/A[P 1] | 35 | 5. miesto | ||
| Alfa Romeo T33 (3.0 V8) | 0 | NC | ||||||
| 1971 | M14A M19A |
Ford-Cosworth DFV 3.0 V8 | G | N/A[P 1] | 10 | 6. miesto | ||
| 1972 | M19A M19C |
Ford-Cosworth DFV 3.0 V8 | G | N/A[P 1] | 47 (49) |
3. miesto | ||
| 1973 | M19A M19C M23 |
Ford-Cosworth DFV 3.0 V8 | G | N/A[P 1] | 58 | 3. miesto | ||
| 1974 |
|
M23 | Ford-Cosworth DFV 3.0 V8 | G | 5 | 73 (75) |
1. miesto | |
| 6 | ||||||||
| 33 | ||||||||
| 33 | ||||||||
| 33 | ||||||||
| 1975 | M23 | Ford-Cosworth DFV 3.0 V8 | G | 1 | 53 | 3. miesto | ||
| 2 | ||||||||
| 1976 | M23 M26 |
Ford-Cosworth DFV 3.0 V8 | G | 11 | 74 (75) |
2. miesto | ||
| 12 | ||||||||
| 1977 | M23
M26 |
Ford-Cosworth DFV 3.0 V8 | G | 1 | 60 | 3. miesto | ||
| 2 | ||||||||
| 14 | ||||||||
| 40 | ||||||||
| 1978 | M26 | Ford-Cosworth DFV 3.0 V8 | G | 7 | 15 | 8. miesto | ||
| 8 | ||||||||
| 33 | ||||||||
| 1979 |
|
M26 M28 M28B M28C M29 |
Ford-Cosworth DFV 3.0 V8 | G | 7 | 15 | 7. miesto | |
| 8 | ||||||||
| 1980 | M29B M29C M30 |
Ford-Cosworth DFV 3.0 V8 | G | 7 | 11 | 9. miesto | ||
| 8 | ||||||||
| 8 | ||||||||
| 1981 | M29C M29F MP4 |
Ford-Cosworth DFV 3.0 V8 | M | 7 | 28 | 6. miesto | ||
| 8 | ||||||||
| 1982 | MP4B | Ford-Cosworth DFV 3.0 V8 | M | 7 | 69 | 2. miesto | ||
| 8 | ||||||||
| 1983 | MP4/1C | Ford-Cosworth DFV 3.0 V8 | M | 7 | 34 | 5. miesto | ||
| 8 | ||||||||
| MP4/1E | TAG-Porsche 1.5 V6 t | 7 | 0 | NC | ||||
| 8 | ||||||||
| 1984 | MP4/2 | TAG-Porsche 1.5 V6 t | M | 7 | 143,5 | 1. miesto | ||
| 8 | ||||||||
| 1985 | MP4/2B | TAG-Porsche 1.5 V6 t | G | 1 | 90 | 1. miesto | ||
| 1 | ||||||||
| 2 | ||||||||
| 1986 | MP4/2C | TAG-Porsche 1.5 V6 t | G | 1 | 96 | 2. miesto | ||
| 2 | ||||||||
| 1987 | MP4/3 | TAG-Porsche 1.5 V6 t | G | 1 | 76 | 2. miesto | ||
| 2 | ||||||||
| 1988 | MP4/4 | Honda RA168E 1.5 V6 t | G | 11 | 199 | 1. miesto | ||
| 12 | ||||||||
| 1989 | MP4/5 | Honda RA109E 3.5 V10 | G | 1 | 141 | 1. miesto | ||
| 2 | ||||||||
| 1990 | MP4/5B | Honda RA100E 3,5 V10 | G | 27 | 121 | 1. miesto | ||
| 28 | ||||||||
| 1991 | MP4/6 | Honda RA121E 3,5 V12 | G | 1 | 139 | 1. miesto | ||
| 2 | ||||||||
| 1992 | MP4/6B MP4/7A |
Honda RA122E 3,5 V12
Honda RA122E/B 3,5 V12 |
G | 1 | 99 | 2. miesto | ||
| 2 | ||||||||
| 1993 | MP4/8 | Ford HBE7 3,5 V8 | G | 7 | 84 | 2. miesto | ||
| 7 | ||||||||
| 8 | ||||||||
| 1994 | MP4/9 | Peugeot A6 3,5 V10 | G | 7 | 42 | 4. miesto | ||
| 7 | ||||||||
| 8 | ||||||||
| 1995 | MP4/10 MP4/10B MP4/10C |
Mercedes FO 110 3.0 V10 | G | 7 | 30 | 4. miesto | ||
| 7 | ||||||||
| 8 | ||||||||
| 8 | ||||||||
| 1996 | MP4/11 | Mercedes FO 110 3.0 V10 | G | 7 | 49 | 4. miesto | ||
| 8 | ||||||||
| 1997 | MP4/12 | Mercedes FO 110E 3.0 V10
Mercedes FO 110F 3.0 V10 |
G | 9 | 63 | 4. miesto | ||
| 10 | ||||||||
| 1998 | MP4/13 | Mercedes FO 110G 3,0 V10 | B | 7 | 156 | 1. miesto | ||
| 8 | ||||||||
| 1999 | MP4/14 | Mercedes FO 110H 3.0 V10 | B | 1 | 124 | 2. miesto | ||
| 2 | ||||||||
| 2000 | MP4/15 | Mercedes FO 110J (3.0 V10) | B | 1 | 152 | 2. miesto | ||
| 2 | ||||||||
| 2001 | MP4-16 | Mercedes FO 110K (3.0 V10) | B | 3 | 102 | 2. miesto | ||
| 4 | ||||||||
| 2002 | MP4-17 | Mercedes FO 110M (3.0 V10) | M | 3 | 65 | 3. miesto | ||
| 4 | ||||||||
| 2003 | MP4-17D | Mercedes FO 110M (3.0 V10) Mercedes FO 110P (3.0 V10) |
M | 5 | 142 | 3. miesto | ||
| 6 | ||||||||
| 2004 | MP4-19 MP4-19B |
Mercedes FO 110Q (3.0 V10) | M | 5 | 69 | 5. miesto | ||
| 6 | ||||||||
| 2005 | MP4-20 | Mercedes FO 110R (3.0 V10) | M | 9 | 182 | 2. miesto | ||
| 10 | ||||||||
| 10 | ||||||||
| 10 | ||||||||
| 2006 | MP4-21 | Mercedes FO 108S (2.4 V8) | M | 3 | 110 | 3. miesto | ||
| 4 | ||||||||
| 4 | ||||||||
| 2007 | MP4-22 | Mercedes FO 108T (2.4 V8) | B | 1 | 0 (203) | EX | ||
| 2 | ||||||||
| 2008 | MP4-23 | Mercedes FO 108T (2.4 V8) | B | 22 | 151 | 2. miesto | ||
| 23 | ||||||||
| 2009 | MP4-24 | Mercedes FO 108W (2.4 V8) | B | 1 | 71 | 3. miesto | ||
| 2 | ||||||||
| 2010 | MP4-25 | Mercedes FO 108X (2.4 V8) | B | 1 | 454 | 2. miesto | ||
| 2 | ||||||||
| 2011 | MP4-26 | Mercedes FO 108Y (2.4 V8) | P | 3 | 497 | 2. miesto | ||
| 4 | ||||||||
| 2012 | MP4-27 | Mercedes FO 108Z (2.4 V8) | P | 3 | 378 | 3. miesto | ||
| 4 | ||||||||
| 2013 | MP4-28 | Mercedes FO 108F (2.4 V8) | P | 5 | 122 | 5. miesto | ||
| 6 | ||||||||
| 2014 | MP4-29 | Mercedes PU106A Hybrid (1.6 V6 t) | P | 20 | 181 | 5. miesto | ||
| 22 | ||||||||
| 2015 | MP4-30 | Honda RA615H (1.6 V6 t) | P | 14 | 27 | 9. miesto | ||
| 20 | ||||||||
| 22 | ||||||||
| 2016 | MP4-31 | Honda RA616H (1.6 V6 t) | P | 14 | 76 | 6. miesto | ||
| 22 | ||||||||
| 47 | ||||||||
| 2017 | MCL32 | Honda RA617H (1.6 V6 t) | P | 2 | 30 | 9. miesto | ||
| 14 | ||||||||
| 22 | ||||||||
| 2018 | MCL33 | Renault R.E.18 (1.6 V6 t) | P | 2 | 62 | 6. miesto | ||
| 14 | ||||||||
| 2019 | MCL34 | Renault E-Tech 19 (1.6 V6 t) | P | 4 | 145 | 4. miesto | ||
| 55 | ||||||||
| 2020 | MCL35 | Renault E-Tech 20 (1.6 V6 t) | P | 4 | 202 | 3. miesto | ||
| 55 | ||||||||
| 2021 | MCL35M | Mercedes-AMG F1 M12 E Performance (1.6 V6 t) | P | 3 | 275 | 4. miesto | ||
| 4 | ||||||||
| 2022 | MCL36 | Mercedes-AMG F1 M13 E Performance (1.6 V6 t) | P | 3 | 159 | 5. miesto | ||
| 4 | ||||||||
| 2023 | MCL37 | Mercedes-AMG F1 M14 E Performance (1.6 V6 t) | P | 4 | 302 | 4. miesto | ||
| 81 | ||||||||
| 2024 | MCL38 | Mercedes-AMG F1 M15 E Performance (1.6 V6 t) | P | 4 | 666 | 1. miesto | ||
| 81 | ||||||||
| 2025 | MCL39 | Mercedes-AMG F1 M16 E Performance (1.6 V6 t) | P | 4 | 833 | 1. miesto | ||
| 81 | ||||||||
| 2026 | MCL40 | Mercedes-AMG F1 M17 E Performance (1.6 V6 t) | P | 1 | 159 | 3. miesto* | ||
| 81 | ||||||||
| Zdroj:[11] | ||||||||
* Sezóna prebieha
Poznámky
[upraviť | upraviť zdroj]Indy Car
[upraviť | upraviť zdroj]V rokoch 1970 až 1979 McLaren okrem účasti vo Formule 1 súťažil aj v šampionáte Indy Car. Počas tohto obdobia tím trikrát vyhral Indianapolis 500: Mark Donohue zvíťazil v roku 1972 a Johnny Rutherford bol úspešný v rokoch 1974 a 1976.
McLaren sa vrátil do série IndyCar v roku 2017, keď tím v spolupráci s Andretti Autosport umožnil svojmu pravidelnému jazdcovi Formuly 1 Fernandovi Alonsovi štartovať na pretekoch Indy 500. Alonso štartoval do pretekov z piateho miesta a dokonca viedol niekoľko kôl, než musel v záverečnej fáze odstúpiť v nádejnej pozícii kvôli poruche motora. V roku 2019 sa Alonso opäť pokúsil zúčastniť pretekov Indianapolis 500 s tímom McLaren, ale kvôli nešťastným okolnostiam sa nekvalifikoval.
V roku 2020 uzavrel McLaren technologické partnerstvo s tímom Schmidt Peterson Racing. Odvtedy tento tím IndyCar súťaží pod názvom Arrow McLaren SP. 2022 napokon prevzali 75 % akcií tohto pretekárskeho tímu. Celkové tretie miesto Pata O’Warda v roku 2021 je zatiaľ najlepším výsledkom jazdca McLarenu v celkovom hodnotení seriálu IndyCar. V roku 2024 budú jazdeckú zostavu tímu tvoriť O’Ward, Alexander Rossi a David Malukas.
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]- Bruce McLaren v monoposte McLaren (1969)
- Ayrton Senna na GP Monaka (1991)
- David Coulthard na GP Kanady (1998)
- Jenson Button na GP Malajzie (2010)
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ The biggest incidents of F1 cheating: Spygate, Crashgate and more. Motorsport. Dostupné online [cit. 2026-01-25]. (po anglicky)
- ↑ F1 – Norris crowned FIA Formula One World Champion as Verstappen takes Abu Dhabi win [online]. Federation Internationale de l'Automobile, 2025-12-07, [cit. 2026-01-25]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Emerson Fittipaldi | Formula 1® [online]. www.formula1.com, [cit. 2026-01-25]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ James Hunt | Formula 1® [online]. www.formula1.com, [cit. 2026-01-25]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Niki Lauda | Formula 1® [online]. www.formula1.com, [cit. 2026-01-25]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Alain Prost | Formula 1® [online]. www.formula1.com, [cit. 2026-01-25]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Ayrton Senna | Formula 1® [online]. www.formula1.com, [cit. 2026-01-25]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Mika Hakkinen | Formula 1® [online]. www.formula1.com, [cit. 2026-01-25]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Lewis Hamilton | Formula 1® [online]. www.formula1.com, [cit. 2026-01-25]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Lando Norris - F1 Driver for McLaren [online]. www.formula1.com, [cit. 2026-01-25]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ McLaren • STATS F1 [online]. www.statsf1.com, [cit. 2025-12-11]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému McLaren
