close
Preskočiť na obsah

AWK

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
AWK
BERJAYA
Druhskriptovací jazyk
Dátum vzniku1977[1]
Použitiespracovanie textu
TvorcaAlfred Aho, Peter J. Weinberger, Brian Kernighan[1]
ImplementácieBWK awk (nawk), gawk, mawk, BusyBox awk, Jawk
Dialektypôvodný awk (1977), nový awk – nawk (1985), GNU Awk – gawk

awk je jednoduchý skriptovací jazyk, vhodný hlavne na spracovanie textu.[2] Názov jazyka tvoria začiatočné písmená priezvisk jeho autorov – Alfreda V. Aha, Petra J. Weinbergera a Briana W. Kernighana –, ktorí ho v roku 1977 vytvorili v Bellových laboratóriách spoločnosti AT&T.[1]

Program v AWK je postupnosť dvojíc vzor – akcia: AWK číta vstup po riadkoch, každý riadok porovná so všetkými vzormi programu a pre každý vzor, ktorému riadok vyhovuje, vykoná príslušnú akciu.[2] Akcie sa zapisujú v jazyku podobnom podmnožine jazyka C, s premennými, podmienkami, cyklami, reťazcami a asociatívnymi poľami; akčný jazyk AWK je turingovsky úplný.[3]

AWK je súčasťou normy POSIX[4] a vyžaduje ho aj špecifikácia Linux standard base;[5] jeho verzie sú súčasťou všetkých Unixov.[3] Jednoduchosť AWK a jeho model programovania vzor – akcia neskôr inšpirovali vznik jazyka Perl.[2]

Štruktúra programu

[upraviť | upraviť zdroj]

Program v AWK sa skladá z dvojíc v tvare

vzor { akcia }

kde vzor je výraz (často regulárny výraz zapísaný medzi lomkami, napríklad /^foo/) a akcia je postupnosť príkazov. Vzor alebo akciu možno vynechať: chýbajúci vzor vyhovuje každému vstupnému záznamu a chýbajúca akcia sa rovná príkazu { print }, ktorý záznam vypíše.[4] Vstup sa delí na záznamy (štandardne riadky) a záznamy na polia.[4]

Okrem bežných výrazov AWK pozná špeciálne vzory:[4]

BEGIN { akcia }
akcia sa vykoná ešte pred načítaním vstupných údajov;
END { akcia }
akcia sa vykoná po spracovaní všetkých vstupných údajov;
vzor1, vzor2
rozsah – vyhovujú mu všetky záznamy od záznamu, ktorý zodpovedá vzoru1, po záznam zodpovedajúci vzoru2 vrátane.

Vzorov BEGIN a END môže byť v programe viac; vykonajú sa v poradí, v akom sú zapísané.[4] Program sa zadáva priamo ako argument na príkazovom riadku alebo v súbore (prepínač -f); spracúvajú sa zadané súbory, a ak nie sú zadané, štandardný vstup.[4]

V unixových systémoch možno vytvoriť samostatne spustiteľný skript v AWK pomocou mechanizmu #! na jeho prvom riadku:[6]

#! /bin/awk -f
BEGIN { print "Don't Panic!" }

Príkazy AWK sa zapisujú na miesto akcie. Ide o príkazy podobné jazyku C – priradenia, výpočty, volania funkcií, podmienky a cykly.[2][3]

Príkaz print

[upraviť | upraviť zdroj]

Príkaz print vypisuje text. Polia aktuálneho záznamu sa označujú $1, $2 atď., $0 je celý záznam; samotný print vypíše celý záznam, takže print a print $0 sú rovnocenné.[7] Výrazy oddelené čiarkou sa vypíšu oddelené hodnotou premennej OFS (štandardne medzera) a výstup sa ukončí hodnotou premennej ORS (štandardne nový riadok):[4]

{ print $1, $3 }

Výstup možno presmerovať do súboru (print "výraz" > "súbor") alebo cez rúru na vstup iného príkazu (print "výraz" | "príkaz").[4]

Vstavané premenné

[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi vstavané premenné AWK patria:[4]

  • NR – poradové číslo aktuálneho záznamu od začiatku vstupu,
  • FNR – poradové číslo aktuálneho záznamu v aktuálnom súbore,
  • NF – počet polí aktuálneho záznamu ($NF je teda posledné pole),
  • FILENAME – názov aktuálneho vstupného súboru,
  • FS – oddeľovač vstupných polí (regulárny výraz, štandardne medzera),
  • RS – oddeľovač vstupných záznamov (štandardne nový riadok),
  • OFS – oddeľovač výstupných polí (štandardne medzera),
  • ORS – oddeľovač výstupných záznamov (štandardne nový riadok),
  • OFMT – formát výpisu čísel (štandardne "%.6g").

Premenné a syntax

[upraviť | upraviť zdroj]

Premenné sa nedeklarujú;[4] ich názvy sa skladajú z písmen, číslic a podčiarkovníka a nezačínajú číslicou.[4] Okrem operátorov +, -, *, / pozná AWK aj zvyšok po delení (%) a umocňovanie (^).[4] Reťazce sa spájajú tak, že sa zapíšu vedľa seba; reťazcové konštanty sa píšu v úvodzovkách. Pripočítaním nuly sa hodnota vynúti ako číslo, pripojením prázdneho reťazca ("") ako reťazec.[4] Komentár začína znakom # a pokračuje do konca riadka.[4]

Používateľom definované funkcie

[upraviť | upraviť zdroj]

Funkcie sa definujú kľúčovým slovom function, za ktorým nasleduje názov funkcie, zoznam parametrov a telo funkcie:[4]

function pripocitaj_tri(cislo) {
    return cislo + 3
}

Funkciu potom možno zavolať napríklad takto:

{ print pripocitaj_tri(36) }     # vypíše 39

Skalárne parametre sa odovzdávajú hodnotou, polia odkazom; funkcie môžu volať samy seba (rekurzia).[4] Lokálne premenné sa v AWK zapisujú ako nadbytočné parametre na konci zoznamu parametrov, ktoré sa pri volaní nevyplnia; podľa zvyklosti sa od skutočných parametrov oddeľujú niekoľkými medzerami.[8]

ls -l | awk '{ print $0; sum += $5 } END { print "Spolu ", sum/1024, "kB" }'

Tento príkaz vytlačí na konci výpisu celkovú veľkosť súborov v adresári v kB.

-rw-rw-r--  1 user group   14163 Apr 26 14:36 subor.tar.bz2
-rw-rw-r--  1 user group 1521996 May  2 19:41 inysubor.tar.bz2
-rw-rw-r--  1 user group 1120291 May  2 20:04 dalsisubor.tar.bz2
-rw-rw-r--  1 user group 1205359 May  2 14:32 poslednysubor.tar.bz2
Spolu  3771.3 kB

Ďalšie jednoduché programy:

BEGIN { print "Hello, world!" }
  • vypíše riadky dlhšie ako 72 znakov:[4]
length($0) > 72
  • sčíta prvý stĺpec a vypíše súčet a priemer:[4]
{ s += $1 }
END { print "sum is ", s, " average is", s/NR }
  • vypíše všetky riadky medzi výskytmi reťazcov start a stop:[4]
/start/, /stop/
  • vypíše polia každého riadka v opačnom poradí, každé na samostatnom riadku:[4]
{ for (i = NF; i > 0; --i) print $i }
  • spočíta výskyty slov pomocou asociatívneho poľa:
{ for (i = 1; i <= NF; i++)
      words[$i]++
}
END { for (w in words)
          print w, words[w]
}

Verzie a implementácie

[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvodný AWK vznikol v roku 1977 v Bellových laboratóriách.[1] Podľa Aha ho autori chceli mať ako jednoduchý jazyk na krátke programy na bežné spracovanie údajov; vzorom im bol nástroj grep, ktorého možnosti chceli rozšíriť na čísla a na zložitejšie akcie.[2] Táto verzia bola súčasťou 7. vydania Unixu.[9]

V roku 1985 vznikla nová verzia jazyka, ktorá priniesla najmä používateľom definované funkcie, viac vstupných prúdov a vypočítavané regulárne výrazy; široko dostupná sa stala s UNIX System V Release 3.1 (1987).[1] Jazyk opisuje kniha The AWK Programming Language (1988)[10] a na túto verziu, nazývanú aj „new awk“ alebo nawk, nadväzuje aj norma POSIX.[4]

Hlavné implementácie:

  • BWK awk (nawk, „One True Awk“) – implementácia Briana Kernighana, ktorú dal voľne k dispozícii.[11] Mnohé systémy BSD na ňu prešli, aby sa vyhli softvéru pod licenciou GPL.[9] V roku 2023 vydali Aho, Kernighan a Weinberger druhé vydanie knihy o jazyku AWK;[11] verzia v ňom opísaná spracúva aj vstup v UTF-8 a vo formáte CSV.[12]
  • gawk (GNU Awk) – napísal ho Paul Rubin v roku 1986 a dokončil Jay Fenlason s radami Richarda Stallmana;[1] od roku približne 1994 ho spravuje Arnold Robbins.[1][9] Verzia 4.0 z roku 2011 priniesla ladiaci nástroj pre programy v AWK.[1]
  • mawk – nezávislá implementácia, ktorú napísal Mike Brennan; od roku 2009 ju spravuje Thomas Dickey.[11][13]
  • BusyBox awk – úplná implementácia POSIX awk v balíku BusyBox, určená pre vstavané systémy.[11]
  • awka – prekladá programy v AWK do jazyka C; podobný prekladač awkcc vytvoril v Bellových laboratóriách už okolo roku 1988 J. Christopher Ramming.[11]
  • Jawk – implementácia v jazyku Java.[14]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. 1 2 3 4 5 6 7 8 History of awk and gawk [online]. Free Software Foundation, [cit. 2026-10-04]. Dostupné online. Archivované 2026-09-26 z originálu. (po anglicky)
  2. 1 2 3 4 5 HAMILTON, Naomi. The A-Z of Programming Languages: AWK [online]. Computerworld, 2008-05-30, [cit. 2026-10-04]. Dostupné online. Archivované 2020-02-01 z originálu. (po anglicky)
  3. 1 2 3 RAYMOND, Eric S.. Applying Minilanguages – Case Study: awk [online]. [cit. 2026-10-04]. Dostupné online. Archivované 2008-07-30 z originálu. (po anglicky)
  4. 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 awk – pattern scanning and processing language [online]. IEEE, The Open Group, 2018, [cit. 2026-10-04]. Dostupné online. (po anglicky)
  5. ↑ Linux Standard Base Core Specification 4.0 – Chapter 15. Commands and Utilities [online]. Linux Foundation, 2008, [cit. 2026-10-04]. Dostupné online. Archivované 2019-10-16 z originálu. (po anglicky)
  6. ↑ Executable awk Programs [online]. Free Software Foundation, [cit. 2026-10-04]. Dostupné online. Archivované 2026-10-05 z originálu. (po anglicky)
  7. ↑ Some Simple Examples [online]. Free Software Foundation, [cit. 2026-10-04]. Dostupné online. Archivované 2026-10-05 z originálu. (po anglicky)
  8. ↑ Function Definition Syntax [online]. Free Software Foundation, [cit. 2026-10-04]. Dostupné online. Archivované 2026-10-05 z originálu. (po anglicky)
  9. 1 2 3 ROBBINS, Arnold. The GNU Project and Me: 27 Years with GNU Awk [online]. skeeve.com, 2014-05-27, [cit. 2026-10-04]. Dostupné online. Archivované 2014-10-06 z originálu. (po anglicky)
  10. ↑ AHO, Alfred V.; KERNIGHAN, Brian W.; WEINBERGER, Peter J.. The AWK Programming Language. Reading, Mass. : Addison-Wesley, 1988. Dostupné online. ISBN 0-201-07981-X. (po anglicky)
  11. 1 2 3 4 5 B.5 Other Freely Available awk Implementations [online]. Free Software Foundation, [cit. 2026-10-04]. Dostupné online. Archivované 2025-02-12 z originálu. (po anglicky)
  12. ↑ The One True Awk [online]. GitHub, [cit. 2026-10-04]. Dostupné online. (po anglicky)
  13. ↑ DICKEY, Thomas E.. mawk – pattern scanning and text processing language [online]. [cit. 2026-10-04]. Dostupné online. (po anglicky)
  14. ↑ Jawk – AWK for the Java platform [online]. [cit. 2026-10-04]. Dostupné online. (po anglicky)

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému AWK

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov AWK na anglickej Wikipédii a AWK na českej Wikipédii.