close
Preskočiť na obsah

Hans Kelsen

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Hans Kelsen
rakúsky právnik a právny teoretik
Fotografia Hansa Kelsena od Georga Fayera, okolo roku 1930
Fotografia Hansa Kelsena od Georga Fayera, okolo roku 1930
Osobné informácie
Narodenie11. október 1881
 Praha, Česko
Úmrtie19. apríl 1973 (91 rokov)
 Berkeley, Kalifornia, USA
Národnosťrakúska
Alma materPrávnická fakulta Viedenskej univerzity
Zamestnanieuniverzitný profesor, sudca ústavného súdu
RodičiaAdolf Kelsen (1850  1907), Auguste Löwy (1860  1950)
Súrodencidvaja bratia a sestra
ManželkaMargarete Bondi (1890  1973)
Detidve dcéry
Dielo
Žánrevedecká a odborná literatúra
Obdobie20. storočie
Témyteória práva, právne normy, základná norma (Grundnorm), medzinárodné právo, ústavné právo
Literárne hnutieprávny pozitivizmus, právny normativizmus
DebutDie Staatslehre des Dante Alighieri (1905)
Významné práceČistá právna náuka (nem. Reine Rechtslehre) a Všeobecná teória noriem
Ovplyvnený
Ovplyvnil
Odkazy
Hans Kelsen na hanskelsen.com
Spolupracuj na CommonsHans Kelsen
(multimediálne súbory na commons)

Hans Kelsen (* 11. október 1881, Praha  19. apríl 1973, Berkeley, Kalifornia, USA) bol rakúsky právnik, právny teoretik a štátovedec, čelný predstaviteľ právneho normativizmu, respektíve zakladateľ jeho odnože zvanej rýdza (čistá) náuka právna (nem. Reine Rechtslehre). Patrí medzi najvýznamnejších právnych teoretikov 20. storočia.

Medzi jeho najvýznamnejšie diela patria Čistá právna náuka a Všeobecná teória noriem či The Law of United Nations.

Pochádzal zo židovskej rodiny. Narodil sa v roku 1881 v Prahe, no už krátko na to sa rodina presťahovala do Viedne, kde aj získal vzdelanie. Hoci bol zrejme agnostikom, konvertoval v roku 1905 z vlastnej vôle na katolicizmus.[1] Po ukončení právnického štúdia (1906) sa venoval vedeckej dráhe v odbore ústavné právo a právna teória. V roku 1911 habilitoval na viedenskej právnickej fakulte. Počas prvej svetovej vojny pôsobil ako poradca na ministerstve vojny. V roku 1918 sa stal profesorom ústavného práva a od roku 1919 sa aktívne podieľal na tvorbe ústavy prvej Rakúskej republiky.[2]

BERJAYA
Busta Hansa Kelsena od Ferdinanda Welza vystavená v priestoroch Viedenskej univerzity

V rokoch 1921 až 1930 bol sudcom rakúskeho ústavného súdu. Po zániku jeho mandátu sa nechcel ďalej uchádzať o pozíciu sudcu a odišiel pôsobiť na Kolínsku univerzitu. V roku 1933 bol však z univerzity prepustený a presídlil do Ženevy, kde pôsobil na Universitaire des Hautes Etudes Internationales, kde vydal aj svoje najvýznamnejšie dielo o čistej náuke právnej. Popri tom pôsobil aj v Prahe.[1]

V roku 1940 do USA. Prednášal na univerzitách v Harvarde a Berkeley. V tomto období sa výraznejšie venoval medzinárodnému právu. Zomrel v roku 1973 v USA.[1]

Kelsen napísal takmer 400 diel.[1]

Výber

  • Hauptprobleme der Staatsrechtlehre entwickelt aus der Lehre vom Rechtssatze (1911)
  • Die Verfassungsgesetze der Republik Österreich (1922)
  • Österreichisches Staatsrecht (1923)
  • Allgemeine Staatslehre (1925)
  • Das Problem der Souveränität und Theorie des Völkerrechs (1928)
  • Reine Rechtslehre (1934, 2. vyd. 1960)
  • Peace through Law (1944)
  • General Theory of Law and State (1945)
  • The Law of United Nations (1950)
  • Principles of International Law (1952, 2. vyd. 1966)
  • Allgemeine Theorie der Normen (1979)

V slovenčine

V roku 1971 založila pri príležitosti jeho 90-tich narodenín rakúska vláda Inštitút Hansa Kelsena vo Viedni. V roku 1984 bola odhalená jeho busta na Viedenskej univerzite.[1]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. 1 2 3 4 5 COLOTKA, Peter; TOKÁR, Adrián. Hans Kelsen. Anthropos: časopis pre humanitné a sociálne poznanie, 2010, roč. 7, čís. 2, s. 73. ISSN 1336-5541.
  2. BRÖSTL, Alexander. Frontisterion. Bratislava : Kalligram, 2009. ISBN 978-80-8101-179-5. S. 281 a nasl.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hans Kelsen