close
Preskočiť na obsah

Sovovité

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Sovovité
BERJAYA
výr skalný (Bubo bubo)
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Strigidae
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Sovovité (neformálne alebo staršie: pravé sovy[1][2]; lat. Strigidae) je čeľaď z radu sovotvaré.

Zahŕňa veľa druhov rozšírených na všetkých svetových kontinentoch s výnimkou Antarktídy.[3]

Charakteristika

[upraviť | upraviť zdroj]

Perie ich robí naoko širokými, ale bez peria sú to veľmi štíhle, tenké tvory. Hlavu však majú aj bez peria naozaj veľkú - širokú. Majú veľmi veľké oči. Očné gule majú neotočné, preto sovovité musia pri pohľade nabok obracať celú hlavu, na čo sú výborne uspôsobené. Majú tiež veľké ušné otvory a výborný sluch. Od plamienkovitých (Tytonidae) sa sovovité odlišujú tým, že závoj (čiže kruh pier okolo očí) majú slabo vyvinutý, pazúr na predného prostredného prsta nie je na vnútornom okraji vrúbkovaný, prostredný prst je dlhší než vnútorný krajný a na zadnom okraji prsnej kosti sú aspoň dva hlboké výrezy. Kľúčne kosti sú voľné a bez spojenia s hrebeňom prsnej kosti. Beháky bývajú krátke.[4]

Veľkosť tela sa značne líši od druhu k druhu. Perie je nenápadne sfarbené a je pri oboch pohlaviach sfarbené totožne. U všetkých sovovitých je viditeľný sexuálny dimorfizmus vo veľkosti, samice totiž dorastajú do väčších rozmerov ako samce. Potravu lovia počas letu (hoci existujú aj výnimky, napr. sova králičia). Krídla majú preto veľké, široké, zaguľatené, dlhé, porastené veľmi mäkkým perím a pri lete sú úplne potichu.[chýba zdroj]

Hniezdia v opustených hniezdach iných vtákov, v rôznych dutinách (stromov, skál, múrov či v zemi), na povalách alebo voľne na zemi. Len tri druhy si vyrábajú celé vlastné hniezdo, ostatné druhy si len upravujú podklad resp. cudzie hniezdo. Väčšina druhov znáša 4 až 7 bielych vajíčok.[3][4]

Sú aktívne v noci alebo večer.[4]

Sú to mäsožravce.[3]

sovovité (Strigidae):[5][6][7][8][9][10][11][12][13][14]

Okolo roku 2000 (najmä v rokoch 1999 - 2008, ale sčasti už od roku 1967) sa čeľaď Strigidae delila, pokiaľ ide o podčeľade, podobne ako dnes, ale s tým (vyššie už poznamenaným) rozdielom, že namiesto tribusu Asionini bola samostatná podčeľaď Asioninae a tribus Ninoxini i skupina rodu Micrathene boli zahrnuté do podčeľade Surniinae.[19][10]

Zhruba do roku 1999 sa bežne vyskytovalo aj úplne iné rozdelenie čeľade Strigidae na podčeľade: čeľaď Strigidae sa delila buď na podčeľade Buboninae (po slovensky výry) a Striginae[19], alebo na podčeľade Buboninae, Nycterinae (po slovensky belane) a Striginae[20].

V starších textoch (do začiatku 21. storočia) čeľaď Strigidae niekedy zahŕňala celý rad sovotvaré (Strigiformes). Väčšina dnešných čeľadí tohto radu mala v takom prípade postavenie podčeľade. Napríklad dnešná čeľaď plamienkovité (Tytonidae) mala postavenie podčeľade plamienkorodé/plamienky (Tytoninae) čeľade Strigidae. Dnešná čeľaď Strigidae bolo v takýchto systémoch uvedená buď ako jedna podčeľaď pravé sovy (Striginae) čeľade Strigidae alebo jednoducho ako viacero samostatných podčeľadí čeľade Strigidae.[21][13][2][22][14]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sovovité
  • Spolupracuj na Wikidruhoch Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Sovovité

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. BURNIE, D. et al. Zviera - obrazová encyklopédia živočíšnej ríše. Bratislava: Ikar, 2002, S. 316
  2. 1 2 BREHM, A. et al. Život zvierat v štyroch zväzkoch, Vtáky. Bratislava: Obzor, 1968, S. 315-327
  3. 1 2 3 sovovité. in: ORSZÁGHOVÁ, Zlatica; PUCHALA, Peter; KOCIAN, Ľudovít; SOBEKOVÁ, Karolína; BALÁŽ, Michal. Zoologický slovník : Vtáky - Aves. 1. vyd. Bratislava : Univerzita Komenského, 2006. 94 s. ISBN 80-223-2171-0. S. 70.
  4. 1 2 3 BREHM, A. et al. Život zvierat v štyroch zväzkoch, Vtáky. Bratislava: Obzor, 1968, S. 313-315
  5. WINK, M., SAUER-GÜRTH, H. Molecular taxonomy and systematics of owls (Strigiformes) - An update. Airo 2021
  6. Strigidae. in: Kompletna lista ptaków świata [online]. listaptakow.eko.uj.edu.pl, [cit. 2025-12-10]. Dostupné online.
  7. Jessie F Salter, Carl H Oliveros, Peter A Hosner, Joseph D Manthey, Mark B Robbins, Robert G Moyle, Robb T Brumfield, Brant C Faircloth, Extensive paraphyly in the typical owl family (Strigidae), The Auk, Volume 137, Issue 1, 2 January 2020, ukz070, https://doi.org/10.1093/auk/ukz070
  8. WINK, M. et al. Molecular Phylogeny of Owls (Strigiformes) Inferred from DNA Sequences of the Mitochondrial Cytochrome b and the Nuclear RAG-1 gene. Ardea 4/2009
  9. WINK, M. Molekulare Taxonomie und Systematik der Eulen (Strigiformes). Kauzbrief 28 (2016)
  10. 1 2 WINK, M. et al. Molecular phylogeny and systematics of owls (Strigiformes). 2008
  11. WEICK, Friedhelm. Owls (Strigiformes) (Annotated and Illustrated Checklist). [s.l.] : Springer Science & Business Media, 2007. 350 s. Dostupné online. ISBN 978-3-540-39567-6.
  12. KOVALIK, P. et al. Slovenské mená vtákov sveta - verzia 2020_VIII_13 [prístup: 10.12.2025] a verzia SMVS_2016_10_23 [prístup: koniec roka 2016])
  13. 1 2 FERIANC, O. Slovenské mená vtákov II. časť. in: Múzeum 3/1978. S. 23, 24
  14. 1 2 3 4 5 Mlíkovský, Jiří (1998). "Two New Owls (Aves: Strigidae) from the Early Miocene of the Czech Republic, With Comments on the Fossil History of the Subfamily Striginae" (PDF). Buteo. 10: 5–22 [8].
  15. Tambussi, Claudia P.; Degrange, Federico J.; González Ruiz, Laureano (2023-03-06). "An extinct owl (aves: strigidae) from the middle miocene of Patagonia". Historical Biology. 36 (3): 644–649.
  16. Kenneth E. Campbell, Jr. & Zbigniew M. Bocheński (2010). "A new genus for the extinct Late Pleistocene owl Strix brea Howard (Aves: Strigiformes) from Rancho La Brea, California". Records of the Australian Museum. 62 (1): 123–144.
  17. Li, Zhiheng; A. Stidham, Thomas; Zheng, Xiaoting; Wang, Yan; Zhao, Tao; Deng, Tao; Zhou, Zhonghe (2022-03-28). "Early evolution of diurnal habits in owls (Aves, Strigiformes) documented by a new and exquisitely preserved Miocene owl fossil from China". Proceedings of the National Academy of Sciences of the United States of America. 119 (15)
  18. Kenneth E. Campbell, Jr. and Zbigniew M. Bocheński (2012). "Two new late Pleistocene miniature owls from Rancho La Brea, California". Acta Palaeontologica Polonica
  19. 1 2 CHRISTIDIS, Les; Walter E Boles. Systematics and Taxonomy of Australian Birds. [s.l.] : Csiro Publishing, 2008. 288 s. Dostupné online. ISBN 978-0-643-09964-7. S. 164, 165.
  20. BABÓ, T. Chráňme naše sovy. Bratislava: Príroda, 1981, S. 14
  21. MATOUŠEK, B. Slovenské menoslovie vtákov (Aves) fauny ČSFR. in: Kultúra slova 5/1990. S. 164
  22. MLIKOVSKY, Jiri. Cenozoic Birds of the World Part 1 (Europe). [s.l.] : Ninox Press, 2002. 812 s. Dostupné online. ISBN 978-80-901105-3-3. S. 209 a nasl.. Archivované 2011-05-20 z originálu.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]