Sovovité

	Sovovité
	; výr skalný (Bubo bubo)
Vedecká klasifikácia
Doména	eukaryoty
Ríša (regnum)	živočíchy (Animalia)
Vývojový stupeň	epitelovce (Eumetazoa)
Skupina	dvojstranovce (Bilateralia)
Vývojová vetva	druhoústovce (Dueterostomia)
Kmeň (phylum)	chordáty (Chordata)
Podkmeň (subphylum)	stavovce (Vertebrata)
Nadtrieda (superclassis)	čeľustnatce (Gnathostomata)
Stupeň	štvornožce (Tetrapoda)
Trieda (classis)	vtáky (Aves)
Podtrieda (subclassis)	pravé vtáky (Ornithurae)
Nadrad (superordo)	letce (Neognathae)
Rad (ordo)	sovotvaré (Strigiformes)
Čeľaď (familia)	sovovité (Strigidae)
Vedecký názov
	Strigidae
	Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
	Biologický portál

Sovovité (neformálne alebo staršie: pravé sovy^[1]^[2]; lat. Strigidae) je čeľaď z radu sovotvaré.

Výskyt

Zahŕňa veľa druhov rozšírených na všetkých svetových kontinentoch s výnimkou Antarktídy.^[3]

Charakteristika

Perie ich robí naoko širokými, ale bez peria sú to veľmi štíhle, tenké tvory. Hlavu však majú aj bez peria naozaj veľkú - širokú. Majú veľmi veľké oči. Očné gule majú neotočné, preto sovovité musia pri pohľade nabok obracať celú hlavu, na čo sú výborne uspôsobené. Majú tiež veľké ušné otvory a výborný sluch. Od plamienkovitých (Tytonidae) sa sovovité odlišujú tým, že závoj (čiže kruh pier okolo očí) majú slabo vyvinutý, pazúr na predného prostredného prsta nie je na vnútornom okraji vrúbkovaný, prostredný prst je dlhší než vnútorný krajný a na zadnom okraji prsnej kosti sú aspoň dva hlboké výrezy. Kľúčne kosti sú voľné a bez spojenia s hrebeňom prsnej kosti. Beháky bývajú krátke.^[4]

Veľkosť tela sa značne líši od druhu k druhu. Perie je nenápadne sfarbené a je pri oboch pohlaviach sfarbené totožne. U všetkých sovovitých je viditeľný sexuálny dimorfizmus vo veľkosti, samice totiž dorastajú do väčších rozmerov ako samce. Potravu lovia počas letu (hoci existujú aj výnimky, napr. sova králičia). Krídla majú preto veľké, široké, zaguľatené, dlhé, porastené veľmi mäkkým perím a pri lete sú úplne potichu.^{[chýba zdroj]}

Hniezdia v opustených hniezdach iných vtákov, v rôznych dutinách (stromov, skál, múrov či v zemi), na povalách alebo voľne na zemi. Len tri druhy si vyrábajú celé vlastné hniezdo, ostatné druhy si len upravujú podklad resp. cudzie hniezdo. Väčšina druhov znáša 4 až 7 bielych vajíčok.^[3]^[4]

Sú aktívne v noci alebo večer.^[4]

Sú to mäsožravce.^[3]

Systém

sovovité (Strigidae):^[5]^[6]^[7]^[8]^[9]^[10]^[11]^[12]^[13]^[14]

incertae sedis:
- rod †Yarquen^[15]
- rod †Oraristrix^[16]
podčeľaď sovorodé/sovy (Striginae)
- tribus Bubonini
  - rod Bubo – tento rod pozostáva z tradičných rodov Bubo v užšom zmysle - výr, Nyctea – belaňa/sova, Ketupa – ketupa a Scotopelia – hlavaňa/sova/výr; novšie sa niekedy opäť rozlišujú tri rody - Bubo v užšom zmysle (vrátane Nyctea), Ketupa a Scotopelia, ale ich vymedzenie nie je celkom zhodné s vymedzením ich tradičných verzií
- tribus Strigini
  - rod †Grallistrix – sova
  - rod †Ornimegalonyx – sova
  - rod †Mioglaux^[14]
  - rod Strix – sova - vrátane "rodu" Ciccaba
  - rod Jubula – sova - alternatívne zaraďovaný do tribusu Bubonini alebo ako bazálny rod podčeľade Striginae
- tribus Pulsatrigini - staršie súčasť tribusu Strigini
  - rod Pulsatrix – sova
  - rod Lophostrix – sova
- tribus Asionini - staršie samostatná podčeľaď Asioninae - myšiarkorodé/myšiarky
  - rod †Intulula^[14]
  - rod †Alasio^[14]
  - rod Asio – myšiarka/sova – vrátane "rodov" Pseudoscops – myšiarka a Rhinoptynx - myšiarka
  - rod Nesasio – myšiarka - alternatívne zaraďovaný ako súčasť rodu Asio
  - rod Ptilopsis – myšiarka/výrik – staršie súčasť rodu Otus
- tribus Megascopini - staršie súčasť rodu Otus (a teda aj tribusu Otini)
  - rod Megascops – výrček/výrik – vrátane "rodov" Macabra - výrček a Gymnasio - výrček
  - rod Psiloscops – výrik/myšiarka
- tribus Otini
  - rod Otus – výrik – vrátane "rodu" †Mascarenotus - výrik/kuvik
  - rod Pyrroglaux - výrik - alternatívne zaraďovaný ako súčasť rodu Otus
  - rod Mimizuku - výrik - alternatívne zaraďovaný ako súčasť rodu Otus
podčeľaď krahuľorodé/krahule (Surniinae)
- tribus Surniini
  - rod †Miosurnia^[17]
  - rod Glaucidium – kuvičok/kuvik
  - rod Taenioglaux – kuvičok/kuvik - alternatívne zaraďovaný ako súčasť rodu Glaucidium
  - rod Smithiglaux - kuvičok/kuvik - alternatívne zaraďovaný ako súčasť rodu Taenioglaux (a spolu s ním prípadne rodu Glaucidium)
  - rod Surnia – krahuľa/sova
- tribus Athenini - do roku 2009 súčasť tribusu Surniini
  - rod Athene – kuvik/sovka – vrátane "rodu" Speotyto - zemnica/kuvik
  - rod Heteroglaux - kuvik - alternatívne zaraďovaný ako súčasť rodu Athene
- tribus Aegolini
  - rod †Asphaltoglaux^[18]
  - rod Aegolius – pôtik
rod Margarobyas/Gymnoglaux – výrček - zaraďovaný do tribusu Otini alebo niekde medzi Ninoxinae a skupinu rodu Micrathene; staršie zaraďovaný ako súčasť rodu Otus
nepomenovaný taxón (skupina rodu Micrathene) - donedávna súčasť podčeľade Surniinae
- rod Taenioptynx - kuvičok - alternatívne zaraďovaný ako súčasť rodu Glaucidium
- rod Micrathene – sovička/kuvik - staršie zaraďovaný do tribusu Athenini
- rod Xenoglaux – kuvičok/kuvik - staršie zaraďovaný do tribusu Surniini
podčeľaď sovkorodé/sovky (Ninoxinae/Ierglaucinae/Hieracoglaucinae)
- tribus Ninoxini - do roku 2008 zaraďovaný do podčeľade Surniinae
  - rod Ninox – sovka/kuvik/sova
  - rod †Sceloglaux – sovka
  - rod Uroglaux – sovka/kuvik - alternatívne zaraďovaný mimo podčeľade Ninoxinae ako bazálny rod čeľade Strigidae

Okolo roku 2000 (najmä v rokoch 1999 - 2008, ale sčasti už od roku 1967) sa čeľaď Strigidae delila, pokiaľ ide o podčeľade, podobne ako dnes, ale s tým (vyššie už poznamenaným) rozdielom, že namiesto tribusu Asionini bola samostatná podčeľaď Asioninae a tribus Ninoxini i skupina rodu Micrathene boli zahrnuté do podčeľade Surniinae.^[19]^[10]

Zhruba do roku 1999 sa bežne vyskytovalo aj úplne iné rozdelenie čeľade Strigidae na podčeľade: čeľaď Strigidae sa delila buď na podčeľade Buboninae (po slovensky výry) a Striginae^[19], alebo na podčeľade Buboninae, Nycterinae (po slovensky belane) a Striginae^[20].

V starších textoch (do začiatku 21. storočia) čeľaď Strigidae niekedy zahŕňala celý rad sovotvaré (Strigiformes). Väčšina dnešných čeľadí tohto radu mala v takom prípade postavenie podčeľade. Napríklad dnešná čeľaď plamienkovité (Tytonidae) mala postavenie podčeľade plamienkorodé/plamienky (Tytoninae) čeľade Strigidae. Dnešná čeľaď Strigidae bolo v takýchto systémoch uvedená buď ako jedna podčeľaď pravé sovy (Striginae) čeľade Strigidae alebo jednoducho ako viacero samostatných podčeľadí čeľade Strigidae.^[21]^[13]^[2]^[22]^[14]

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sovovité
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Sovovité

Referencie

↑ BURNIE, D. et al. Zviera - obrazová encyklopédia živočíšnej ríše. Bratislava: Ikar, 2002, S. 316
1 2 BREHM, A. et al. Život zvierat v štyroch zväzkoch, Vtáky. Bratislava: Obzor, 1968, S. 315-327
1 2 3 sovovité. in: ORSZÁGHOVÁ, Zlatica; PUCHALA, Peter; KOCIAN, Ľudovít; SOBEKOVÁ, Karolína; BALÁŽ, Michal. Zoologický slovník : Vtáky - Aves. 1. vyd. Bratislava : Univerzita Komenského, 2006. 94 s. ISBN 80-223-2171-0. S. 70.
1 2 3 BREHM, A. et al. Život zvierat v štyroch zväzkoch, Vtáky. Bratislava: Obzor, 1968, S. 313-315
↑ WINK, M., SAUER-GÜRTH, H. Molecular taxonomy and systematics of owls (Strigiformes) - An update. Airo 2021
↑ Strigidae. in: Kompletna lista ptaków świata [online]. listaptakow.eko.uj.edu.pl, [cit. 2025-12-10]. Dostupné online.
↑ Jessie F Salter, Carl H Oliveros, Peter A Hosner, Joseph D Manthey, Mark B Robbins, Robert G Moyle, Robb T Brumfield, Brant C Faircloth, Extensive paraphyly in the typical owl family (Strigidae), The Auk, Volume 137, Issue 1, 2 January 2020, ukz070, https://doi.org/10.1093/auk/ukz070
↑ WINK, M. et al. Molecular Phylogeny of Owls (Strigiformes) Inferred from DNA Sequences of the Mitochondrial Cytochrome b and the Nuclear RAG-1 gene. Ardea 4/2009
↑ WINK, M. Molekulare Taxonomie und Systematik der Eulen (Strigiformes). Kauzbrief 28 (2016)
1 2 WINK, M. et al. Molecular phylogeny and systematics of owls (Strigiformes). 2008
↑ WEICK, Friedhelm. Owls (Strigiformes) (Annotated and Illustrated Checklist). [s.l.] : Springer Science & Business Media, 2007. 350 s. Dostupné online. ISBN 978-3-540-39567-6.
↑ KOVALIK, P. et al. Slovenské mená vtákov sveta - verzia 2020_VIII_13 [prístup: 10.12.2025] a verzia SMVS_2016_10_23 [prístup: koniec roka 2016])
1 2 FERIANC, O. Slovenské mená vtákov II. časť. in: Múzeum 3/1978. S. 23, 24
1 2 3 4 5 Mlíkovský, Jiří (1998). "Two New Owls (Aves: Strigidae) from the Early Miocene of the Czech Republic, With Comments on the Fossil History of the Subfamily Striginae" (PDF). Buteo. 10: 5–22 [8].
↑ Tambussi, Claudia P.; Degrange, Federico J.; González Ruiz, Laureano (2023-03-06). "An extinct owl (aves: strigidae) from the middle miocene of Patagonia". Historical Biology. 36 (3): 644–649.
↑ Kenneth E. Campbell, Jr. & Zbigniew M. Bocheński (2010). "A new genus for the extinct Late Pleistocene owl Strix brea Howard (Aves: Strigiformes) from Rancho La Brea, California". Records of the Australian Museum. 62 (1): 123–144.
↑ Li, Zhiheng; A. Stidham, Thomas; Zheng, Xiaoting; Wang, Yan; Zhao, Tao; Deng, Tao; Zhou, Zhonghe (2022-03-28). "Early evolution of diurnal habits in owls (Aves, Strigiformes) documented by a new and exquisitely preserved Miocene owl fossil from China". Proceedings of the National Academy of Sciences of the United States of America. 119 (15)
↑ Kenneth E. Campbell, Jr. and Zbigniew M. Bocheński (2012). "Two new late Pleistocene miniature owls from Rancho La Brea, California". Acta Palaeontologica Polonica
1 2 CHRISTIDIS, Les; Walter E Boles. Systematics and Taxonomy of Australian Birds. [s.l.] : Csiro Publishing, 2008. 288 s. Dostupné online. ISBN 978-0-643-09964-7. S. 164, 165.
↑ BABÓ, T. Chráňme naše sovy. Bratislava: Príroda, 1981, S. 14
↑ MATOUŠEK, B. Slovenské menoslovie vtákov (Aves) fauny ČSFR. in: Kultúra slova 5/1990. S. 164
↑ MLIKOVSKY, Jiri. Cenozoic Birds of the World Part 1 (Europe). [s.l.] : Ninox Press, 2002. 812 s. Dostupné online. ISBN 978-80-901105-3-3. S. 209 a nasl.. Archivované 2011-05-20 z originálu.

Externé odkazy

Prehľad všetkých druhov sov na stránkach Owl Pages (po anglicky)

[1] BURNIE, D. et al. Zviera - obrazová encyklopédia živočíšnej ríše. Bratislava: Ikar, 2002, S. 316

[Br-2] 1 2 BREHM, A. et al. Život zvierat v štyroch zväzkoch, Vtáky. Bratislava: Obzor, 1968, S. 315-327

[ZS-3] 1 2 3 sovovité. in: ORSZÁGHOVÁ, Zlatica; PUCHALA, Peter; KOCIAN, Ľudovít; SOBEKOVÁ, Karolína; BALÁŽ, Michal. Zoologický slovník : Vtáky - Aves. 1. vyd. Bratislava : Univerzita Komenského, 2006. 94 s. ISBN 80-223-2171-0. S. 70.

[BrX-4] 1 2 3 BREHM, A. et al. Život zvierat v štyroch zväzkoch, Vtáky. Bratislava: Obzor, 1968, S. 313-315

[5] WINK, M., SAUER-GÜRTH, H. Molecular taxonomy and systematics of owls (Strigiformes) - An update. Airo 2021

[6] Strigidae. in: Kompletna lista ptaków świata [online]. listaptakow.eko.uj.edu.pl, [cit. 2025-12-10]. Dostupné online.

[7] Jessie F Salter, Carl H Oliveros, Peter A Hosner, Joseph D Manthey, Mark B Robbins, Robert G Moyle, Robb T Brumfield, Brant C Faircloth, Extensive paraphyly in the typical owl family (Strigidae), The Auk, Volume 137, Issue 1, 2 January 2020, ukz070, https://doi.org/10.1093/auk/ukz070

[8] WINK, M. et al. Molecular Phylogeny of Owls (Strigiformes) Inferred from DNA Sequences of the Mitochondrial Cytochrome b and the Nuclear RAG-1 gene. Ardea 4/2009

[9] WINK, M. Molekulare Taxonomie und Systematik der Eulen (Strigiformes). Kauzbrief 28 (2016)

[Wink2008-10] 1 2 WINK, M. et al. Molecular phylogeny and systematics of owls (Strigiformes). 2008

[11] WEICK, Friedhelm. Owls (Strigiformes) (Annotated and Illustrated Checklist). [s.l.] : Springer Science & Business Media, 2007. 350 s. Dostupné online. ISBN 978-3-540-39567-6.

[12] KOVALIK, P. et al. Slovenské mená vtákov sveta - verzia 2020_VIII_13 [prístup: 10.12.2025] a verzia SMVS_2016_10_23 [prístup: koniec roka 2016])

[Fer-13] 1 2 FERIANC, O. Slovenské mená vtákov II. časť. in: Múzeum 3/1978. S. 23, 24

[Ml98-14] 1 2 3 4 5 Mlíkovský, Jiří (1998). "Two New Owls (Aves: Strigidae) from the Early Miocene of the Czech Republic, With Comments on the Fossil History of the Subfamily Striginae" (PDF). Buteo. 10: 5–22 [8].

[15] Tambussi, Claudia P.; Degrange, Federico J.; González Ruiz, Laureano (2023-03-06). "An extinct owl (aves: strigidae) from the middle miocene of Patagonia". Historical Biology. 36 (3): 644–649.

[16] Kenneth E. Campbell, Jr. & Zbigniew M. Bocheński (2010). "A new genus for the extinct Late Pleistocene owl Strix brea Howard (Aves: Strigiformes) from Rancho La Brea, California". Records of the Australian Museum. 62 (1): 123–144.

[17] Li, Zhiheng; A. Stidham, Thomas; Zheng, Xiaoting; Wang, Yan; Zhao, Tao; Deng, Tao; Zhou, Zhonghe (2022-03-28). "Early evolution of diurnal habits in owls (Aves, Strigiformes) documented by a new and exquisitely preserved Miocene owl fossil from China". Proceedings of the National Academy of Sciences of the United States of America. 119 (15)

[18] Kenneth E. Campbell, Jr. and Zbigniew M. Bocheński (2012). "Two new late Pleistocene miniature owls from Rancho La Brea, California". Acta Palaeontologica Polonica

[Aus-19] 1 2 CHRISTIDIS, Les; Walter E Boles. Systematics and Taxonomy of Australian Birds. [s.l.] : Csiro Publishing, 2008. 288 s. Dostupné online. ISBN 978-0-643-09964-7. S. 164, 165.

[20] BABÓ, T. Chráňme naše sovy. Bratislava: Príroda, 1981, S. 14

[21] MATOUŠEK, B. Slovenské menoslovie vtákov (Aves) fauny ČSFR. in: Kultúra slova 5/1990. S. 164

[22] MLIKOVSKY, Jiri. Cenozoic Birds of the World Part 1 (Europe). [s.l.] : Ninox Press, 2002. 812 s. Dostupné online. ISBN 978-80-901105-3-3. S. 209 a nasl.. Archivované 2011-05-20 z originálu.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]

[10]

[11]

[12]

[13]

[14]

[15]

[16]

[17]

[18]

[19]

[20]

[21]

[22]