close
Preskočiť na obsah

Baktérie

Upraviť odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Baktéria)
Baktérie
BERJAYA
Paličkovité baktérie Bacillus anthracis, pôvodcovia choroby antrax, medzi bunkami mozgomiechového moku
(svetelný mikroskop)
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Bacteria
Synonymá
Eubacteria, Schizomycetes, Bacteriophyta
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Baktérie (lat. Bacteria; iné slovenské a latinské názvy pozri nižšie) sú v súčasnom ponímaní doména z taxónu bunkovce (=bunkové organizmy; lat. Cellulata). Spolu s archeónmi tvoria neformálnu skupinu prokaryoty. Pojem baktérie sa pri bližšom pohľade v literatúre rôzne chápe; predmetom tohto článku sú (ak nie je uvedené inak) baktérie v najužšom zmysle, čiže tzv. eubaktérie (Eubacteria).

Bakteriálna bunka sa bežne skladá z peptidoglykánovej bunkovej steny, jadrovej oblasti (nukleoidu), DNA bez intrónov, plazmidov a ribozómov prokaryotického typu. U baktérií sa nevyskytuje pohlavné rozmnožovanie, namiesto toho sa najčastejšie delia binárne. Baktérie sú najrozšírenejšou skupinou organizmov na svete.

Baktérie majú veľký význam v planetárnom obehu živín a často vstupujú do obojstranne prospešných vzťahov s inými organizmami. Na druhej strane je známych aj veľa patogénnych baktérií, teda druhov, ktoré spôsobujú infekcie.

Názvy

[upraviť | upraviť zdroj]

Vedecké názvy

[upraviť | upraviť zdroj]

Vedecké (latinské) názvy sú: Bacteria[1][2], Bacteriae[3], Bacteriophyta[3][4][5], Bacteriaceae[2], Bacteriomycetes[4]; staršie: Schizomycetes[2][5], Schistomycetes[6][7], Schizomycet(ac)eae[2][8], Schizomycophyta[9]. V textoch, v ktorých sú baktérie definované ako synonymum prokaryotov (porovnaj nižšie) sú ďalšími vedeckými názvami baktérií vedecké názvy prokaryotov (i keď prokaryoty v minulosti niekedy zahŕňali aj vírusy resp. nebunkovce).

Eubacteria:
V roku 1977 Woese vyčlenil z baktérií archeóny do samostatného taxónu. Názvy prokaryotov (teda baktérií v tradičnom ponímaní) bez archeónov sú: Eubacteria (Woese 1977)[10], [bez siníc] Eubacteriophyta[11][12], zriedkavo Neobacteria[13], zriedkavo [bez siníc] Bacteriobionta[13], ale dnes sa zďaleka najčastejšie používa názov Bacteria v užšom zmysle (Woese 1990)[1][14]. Názov Eubacteria sa teda vo význame prokaryoty bez archeónov používa od roku 1977; do začiatku 20. storočia sa však názvom Eubacteria označovalo niečo iné, a to všetky prokaryoty okrem sírnych baktérií (Thiobacteria), prípadne aj okrem myxobaktérií.[15][16][17]. Okrem toho Möhn 1984 názvom Eubacteria označil všetky Bacteriobionta (pozri vyššie) okrem spirochét a myxobaktérií [13].

Eubacteriae:
V 40. - 60. rokov 20. storočia sa u niektorých autorov v rámci baktérií vyskytoval taxón (trieda, kmeň a pod.) Eubacteriae, ktorým sa označovala podskupina baktérií zahŕňajúca typické baktérie, t.j. spravidla všetky prokaryoty okrem siníc, rickettsií v širšom zmysle (=rickettsie v užšom zmysle + bartonely + chlamýdie[18]), mykoplaziem, spirochét a myxobaktérií, neskôr aj okrem aktinomycét.[19][20][21]

Eubacteriales:
V 20. - 70. rokoch 20. storočia sa u mnohých autorov v rámci baktérií vyskytoval rad Eubacteriales (v niektorých systémoch bol zaradený ako jeden z radov vyššie spomínaného taxónu Eubacteriae[19]). Rad Eubacteriales zahŕňal najtypickejšie baktérie; t.j. konkrétne:

Taxónu Eubacteriales podľa definície a) je podobný zriedkavo sa vyskytujúci taxón (trieda) Bacteridae[11].

Slovenské názvy

[upraviť | upraviť zdroj]

Slovenské názvy sú: baktérie[10]; staršie: poltivky[25][26][27], schizomycéty[28]; neformálne alebo staršie: mikróby[6][27][29], bacily[27]; zastarano nevhodne: plesne[6][27].

Eubacteria:
Slovenský ekvivalent vyššie spomínaného Woesovho latinského názvu Eubacteria (= prokaryoty okrem archeónov) je eubaktérie[10] alebo pravé baktérie[10]. Keďže tento taxón dnes spravidla označujeme po latinsky ako Bacteria v užšom zmysle, označujeme ho aj po slovensky spravidla ako baktérie v užšom zmysle[1]. Slovenský ekvivalent vyššie spomínaného podobného pojmu Eubacteriophyta (=Eubacteria okrem siníc) je pravé baktérie[11].

Eubacteriales:
Slovenský ekvivalent vyššie spomínaného radu baktérií nazývaného Eubacteriales je baktérie [v užšom zmysle] [5], pravé baktérie[30] alebo ojedinele eubaktérie[30]. Slovenský ekvivalent vyššie spomínanej triedy Bacteridae je baktérie pravé[11].

Rozsah pojmu baktéria

[upraviť | upraviť zdroj]
BERJAYA
Baktérie Escherichia coli pod elektrónovým mikroskopom.
Bližšie informácie v hlavnom článku: Systematika baktérií

V súčasnosti sa baktérie chápu ako zhodné s prokaryotmi okrem archeónov. V minulosti sa baktérie chápali často ako zhodné so všetkými prokaryotmi (prípadne niekedy s prokaryotmi a vírusmi). Alternatívne sa v minulosti chápali ako zhodné s prokaryotmi okrem siníc, prípadne navyše okrem rickettsií, bartonel, chlamýdií a niektorých ďalších taxónov (všetky uvedené taxóny sa v súčasnosti už považujú za baktérie).

Delenia

[upraviť | upraviť zdroj]

Systematická klasifikácia baktérií je uvedená na konci tohto článku.

Iné delenia baktérií sú napríklad tieto:

Podľa štruktúry bunkovej steny:

Poznámka: Archebaktérie patria do oboch kategórií (t.j. niektoré sú grampozitívne a niektoré sú gramnegatívne).

Podľa vzťahu ku kyslíku:

  • aeróbne baktérie – kyslík je pre nich nenahraditeľný
  • fakultatívne anaeróbne baktérie – v prítomnosti kyslíka ho využívajú, inak získavajú energiu anaeróbne
  • anaeróbne baktérie – nepotrebujú (alebo netolerujú) kyslík

Podľa vzťahu k uhlíku:

  • autotrofné baktérie (primárnym zdrojom je CO2)
  • heterotrofné baktérie (primárnym zdrojom sú organické zlúčeniny)

Podľa spôsobu získavania energie:

  • chemotrofné baktérie (primárnym zdrojom je chemická energia)
  • fototrofné baktérie (primárnym zdrojom energie je svetelná energia)

Podľa zdroja dusíka:

  • nitrogénne baktérie (žijú na koreňoch hľúzkovitých rastlín)
  • renitrifikačné baktérie (rozkladajú dusičnany na molekulový dusík)

Podľa pH optimálneho pre rast sa delia na:

  • acidofilné baktérie
  • alkalifilné baktérie

Podľa teploty optimálnej pre rast sa delia na:

  • psychrofilné baktérie
  • mezofilné baktérie
  • termofilné baktérie

Fotosyntetizujúce baktérie

[upraviť | upraviť zdroj]

U fotosyntetizujúcich baktérií sa vyskytuje bakteriochlorofyl, farbivo potrebné na priebeh fotosyntézy. Fotosyntetizujúce baktérie majú cytoplazmatickú membránu na niektorých miestach preliačenú. Utvára vačky, ktoré obsahujú farbivo umožňujúce premenu energie svetelného (slnečného) žiarenia na energiu chemickú. Je to látka podobná chlorofylu. Bakteriálna fotosyntéza je anoxygénna (produktom nie je kyslík).

Tvar

[upraviť | upraviť zdroj]
BERJAYA
A – paličky (tyčinky); B – streptokoky; C – sarcíny; D – diplokoky; E – spirily, F – vibrio

Podľa tvaru bunky delíme baktérie na:

  • koky (guľovité baktérie): guľovité bunky usporiadané do retiazok sa volajú streptokoky, koky zoskupené do strapca sú stafylokoky, sarciny (balíčkovité kolónie), diplokoky (kolónie tvorené dvoma bunkami), tetrakoky (štyri bunky v kolónií)
  • paličky (= tyčinky, paličkovité baktérie, tyčinkovité baktérie): sú rovné, rožtekovito zahnuté, špirálovité alebo vláknité útvary:

Tvar baktérií je premenlivý v závislosti od mnohých faktorov, napríklad rastová fáza, vek kultúry, zloženia, kultivačného média, účinku antibiotík. Premenlivosť sťažuje diagnostiku.

Stavba

[upraviť | upraviť zdroj]

Veľkosť

[upraviť | upraviť zdroj]

Priemerná veľkosť bunky baktérií sa pohybuje okolo 0,3 – 2,0 µm. Len niektoré vodné baktérie majú veľkosť niekoľko desiatok i stoviek mikrometrov. Dajú sa pozorovať pod svetelným mikroskopom. Najväčšou známou baktériou je Epulopiscium fishelsoni dlhá až pol milimetra do roku 1999. Vtedy bola objavená baktéria Thiomargarita namibiensis s dĺžkou až 0,75 mm.[31]

BERJAYA

Cytoplazma

[upraviť | upraviť zdroj]

Cytoplazma tvorí 75 – 95 % bunkovej hmoty. Obsahuje mnohé vysokomolekulové a nízkomolekulárne látky. K nim patria rozpustné lipidy, bielkoviny, stopové prvky a minerálne soli. V cytoplazme sa nachádzajú ribozómy, chromozóm, plazmidy.

Okrem toho sa v cytoplazme nachádzajú ešte rôzne inklúzie. Ide o granulá a vezikuly.

Cytoplazmatická membrána

[upraviť | upraviť zdroj]

Cytoplazma je obklopená membránou, ktorá sa volá cytoplazmatická membrána. Pozostáva z dvojitej vrstvy fosfolipidov. Fosfátová časť je hydrofilná, lipidická časť ležiaca vo vnútri membrány vodu odpudzuje. Cytoplazmatická membrána má funkciu bariéry. Nachádzajú sa v nej mnohé polypeptidové molekuly, ktoré bunke umožňujú kontrolovať výmenu látok medzi vnútorným a vonkajším prostredím. Vďaka membránovému transportu sa tak môžu látky dostať do bunky alebo von.

V membráne sa nachádzajú enzýmy dýchacieho reťazca a enzýmy nutné pre stavbu bunkovej steny.

Bunková stena

[upraviť | upraviť zdroj]

S výnimkou mykoplaziem majú baktérie bunkovú stenu, ktorá im určuje vonkajší tvar. Hlavnou časťou steny baktérií je mureín. Bunková stena tvorí pri Grampozitívnych baktériách až jednu tretinu hmoty baktérie. Pri Gramnegatívnych baktériách je to len 10 %. Bunka baktérie má na vonkajšej strane bunkovej steny slizovitú vrstvu (puzdro), niekedy aj bičíky.

Bičíky

[upraviť | upraviť zdroj]

Bičíky umožňujú baktériám pohyb. Bičíky pôsobia ako silný antigén. Nazývajú sa aj H-antigény. Existuje rôzne rozmiestnenie bičíkov:

  • monotriché (jeden bičík)
  • lofotriché (viac zväzkovitých bičíkov)
  • peritriché baktérie (bičíky rozdelené po celom povrchu)

Glykokalyx

[upraviť | upraviť zdroj]

Útvary na povrchu baktérie sú oveľa menšie než bičíky. Slúžia baktériám na pevné prilepenie k podkladu. Skladajú sa z vláknitých proteínov, ktoré sa spájajú s glykoproteínmi hostiteľskej bunky. Sú buď vo forme fimbrií (vlákienok) alebo pilusov (vláskov).

Gramovo farbenie

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v článkoch: Gramovo farbenie a grampozitívne baktérie

Gramovo farbenie zaviedol v roku 1884 Hans Christian Gram. Je to diferenciačné farbenie založené na sfarbení grampozitívnych a gramnegatívnych buniek baktérií. Rozdiel medzi týmito dvoma bunkami je predovšetkým v ich bunkovej stene. Bunkové steny G+ baktérií majú oveľa hrubšiu vrstvu peptidoglykánu ako bunkové steny G− baktérií. G− bunky majú vo vonkajšej bunkovej stene aj množstvo lipidov.

Princíp Gramovo farbenia spočíva v tom, že sa obidve bunky (G+ aj G−) zafarbia farbivom kryštálovou violeťou, čím sa obe sfarbia do fialova. Preparát sa potom morí jódom v roztoku jodidu draselného, ktorý s farbivom vytvorí komplex v obidvoch bunkách. Potom sa farbivo vymýva etanolom (alebo acetónom), pričom komplex sa vyplavuje len z G− baktérií (rozpúšťa sa vonkajšia lipidová vrstva bunkovej steny), ktoré sa odfarbia. Napokon sa preparát dofarbuje karbolfuchsínom (alebo safranínom). G+ bunky teda po Gramovom farbení ostávajú fialové, G− bunky sú červené (alebo ružové).

Rozdelenie baktérií na základe Gramovo farbenia má hlbší význam, medzi obidvoma kategóriami existujú mnohé ďalšie rozdiely (napríklad v citlivosti na antibakteriálne látky typu antibiotík).

Rozmnožovanie

[upraviť | upraviť zdroj]

Rozmnožujú sa nepohlavne, priečnym delením, prípadne pučaním.

Pri priečnom delení sa bunka predĺži na dvojnásobnú veľkosť, pričom sa uprostred vytvorí septum (prehriadka zložená z membrány a základu bunkovej steny), ktoré bunku rozdelia na dve rovnaké časti. Z každej potom vznikne jedna sesterská bunka. Pri priečnom delení dochádza k replikácii DNA.

Pučanie prebieha tak, že zrelá bunka začne na svojom povrchu vytvárať novú bunku. Keď dcérska bunka dorastie do dostatočnej veľkosti, je do nej vpustená DNA a bunka je odpojená. Časom dorastie a môže sa začať sama rozmnožovať.

Výskyt

[upraviť | upraviť zdroj]

Baktérie patria k najstarším organizmom nájdeným vo forme fosílií. Môžeme ich nájsť už v staršom proterozoiku. Skupina baktérie sa považuje za najrozšírenejšie živé organizmy. Dokážu prežiť vo vesmíre, v 100 °C teplých plameňov i v činných kráteroch na dne Mariánskej priekopy. Sú to prvé organizmy, ktoré kolonizujú oblasť, ktorá je napríklad postihnutá sopečnou erupciou.

Baktérie obývajú rôzne biotopy. Vyskytujú sa vo vzduchu, vo vode (sladkej i slanej) aj v pôde, vyskytujú sa na povrchu i vo vnútri organizmov. Ich rozšírenie a množstvo závisí od vhodnosti životných podmienok: od zdroja potravy, teploty, pH prostredia.

Aeróbne baktérie vyžadujú kyslík, anaeróbne baktérie žijú v prostredí bez kyslíka. Prevažná časť baktérií patrí medzi heterotrofné organizmy – saprofyty a parazity. Početné sú aj symbiotické baktérie.

Dajú sa odstrániť buď sterilizáciou (plameň, para, tlak, manganistan draselný, antibiotiká), alebo pasterizáciou.

Spóry

[upraviť | upraviť zdroj]

Pri zhoršení životných podmienok, napríklad pri nedostatku potravy, môže dôjsť k tvoreniu spór. Spóry sú trvalou formou baktérií, ktoré prežívajú dlhodobo a môžu byť infekčné aj po dlhom čase. Spóry vznikajú zmršťovaním a zmenšovaním pôvodných buniek. Počas tejto fázy je zastavená výmena bunkových látok. Baktéria tak nepotrebuje ani potravu ani energiu na udržiavanie svojich životných pochodov. Len čo spóra natrafí na výhodnejšie životné podmienky, zmení sa opäť na živú baktériu.

Štúdium baktérií

[upraviť | upraviť zdroj]

Štúdiom mikroskopických organizmov sa zaoberá mikrobiológia. Jej zakladateľom bol v 19. storočí Louis Pasteur. Neskoršie sa mikrobiológia rozdelila na viacero disciplín. Štúdiom baktérií sa zaoberá bakteriológia, o jej vznik sa výrazne zaslúžil nemecký lekár Robert Koch.

Význam

[upraviť | upraviť zdroj]

Pozitívne vlastnosti

[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavný význam spočíva v tom, že spolu s hubami sa zúčastňujú na rozkladaní potravových reťazcov a premieňajú odumretú organickú hmotu späť na anorganickú (mineralizujú ju), čím umožňujú jej ďalšie využitie v prírodných ekologických systémoch. Baktérie Escherichia coli žijú v hrubom čreve.

Baktérie (aj niektoré nálevníky) majú v prírode aj veľkú úlohu v čistení vôd. Využívajú sa pre tento účel aj priemyselne. Niektoré druhy dokážu rozkladať uhľovodíky pochádzajúce z ropných havárií.

Veľké využitie baktérií je hlavne v potravinárskom priemysle. Používajú sa na výrobu syrov (Streptococcus thermophilus – ementál, Brevibacterium linens – olomoucké syrečky), pri výrobe smotany (Streptococcus cremoris), pri spracovaní mlieka (Streptococcus lactis), acidofilného mlieka (Lactobacillus acidophilus) a mliečnych výrobkov (jogurty – Lactobacillus bulgaricus, Streptococcus thermophillus). Využívajú sa na maslové kvasenie, alkoholové kvasenie (prebieha anaeróbne), octové kvasenie (prebieha aeróbne), výroba rozpúšťadiel (acetón, butanol – Clostridium acetobutylicum), enzýmov, výroba liehu zo škrobu, mliekarenský priemysel, výroba vitamínov, antibiotik, alkaloidov, aminokyselín, bielkovín.

V súčasnosti má veľký význam aj šľachtenie baktérií, ktoré nám umožňuje docielenie nadprodukcie žiadaných látok.

Negatívne vlastnosti

[upraviť | upraviť zdroj]

Okrem žiaduceho rozkladu odumretého materiálu dochádza často k nechcenému rozkladu, hlavne potravín, ale aj iných výrobkov.

Najväčší negatívny význam majú baktérie, ktoré spôsobujú rozličné ochorenia ľudí. Veľký význam v boji proti týmto patogénnym baktériám má očkovanie. Väčšina baktérii spôsobuje infekcie svojim premnožením, sú však aj baktérie, ktoré spôsobujú intoxikácie. Do tejto skupiny patrí pôvodca tetanu. Ale oveľa nebezpečnejším ochorením je botulizmus. Botulotoxín, produkt druhu Clostridium botulinum, je jedným z najsilnejších bakteriálnych toxínov vôbec.

Okrem chorôb človeka spôsobujú veľké ekonomické straty aj choroby poľnohospodárskych zvierat (mor ošípaných, hydiny). Rastlinné bakteriálne infekcie sú pomerne nevýrazné.

Choroby

[upraviť | upraviť zdroj]

Prenášajú sa priamym stykom, potravou, vdychovaním, poranenou kožou (infekcia rán, pohlavné choroby, tetanus), bodnutím hmyzom.

Iné bakteriálne choroby sú napríklad: kokcidióza, angína, úplavica, paratýfus,enterotoxikóza, trachóm, borelióza

Systematická klasifikácia

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Systematika baktérií

Nasleduje aktuálny systém baktérií podľa GTDB z apríla 2026 (t. j. release 11-RS232). Slovenské názvy tu nie sú uvedené. Uvedené kmene sa ďalej delia na triedy, tie na rady, tie na čeľade atď. Baktérie podľa GTDB nezahŕňajú archebaktérie (tie sú uvedené ako samostatné oddelenie). Podrobnejšia verzia tohto systému je uvedená v článku Systematika baktérií.

oddelenie Bacteria:[32][33]

Vysvetlivka: Originálny systém je veľmi rozsiahly a členitý a uvádza všetky taxonomické úrovne od oddelenia až po druh. Tu je originálny systém pre lepšiu prehľadnosť reprodukovaný tak, že je systém uvedený len po úroveň kmeňa a nie sú uvedené všetky nadkmeňové úrovne systému. V origináli sú všetky nadkmeňové úrovne systému z princípu ponechané bez mena, zatiaľ čo tu majú pre lepšiu prehľadnosť niektoré základné nadkmeňové klády uvedené meno bežne používané v literatúre.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Baktérie
  • Spolupracuj na Wikidruhoch Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Baktérie
  • Spolupracuj na Wikislovníku Wikislovník ponúka heslo Baktérie

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. 1 2 3 TIRJAKOVÁ et al. SYSTÉM EUKARYOTICKÝCH JEDNOBUNKOVCOV A ŽIVOČÍCHOV 2015
  2. 1 2 3 4 BUCHANAN, R. E. STUDIES IN THE NOMENCLATURE ANDCLASSIFICATION OF THE BACTERIA II. THE PRIMARY SUBDIVISIONS OF THE SCHIZOMYCETES 1916
  3. 1 2 MEYEN, Sergei. Fundamentals of Palaeobotany. [s.l.] : Springer Science & Business Media, 2012. 446 s. ISBN 978-94-009-3151-0. S. 21.
  4. 1 2 Z našej prírody - rastliny... Bratislava: Prírody. 1984, S. 15
  5. 1 2 3 4 baktérie. In: Malá encyklopédia biológie, 1975, S. 48
  6. 1 2 3 HLAVA, Jaroslav. Pathologická anatomie a bakteriologie .... [s.l.] : Bursik & Kohout, 1894. 806 s. S. 62.
  7. ↑ United States. Department of Agriculture. Special Report. [s.l.] : U.S. Government Printing Office, 1880. 322 s. S. 62.
  8. ↑ SYTNIANSKY . Niečo o mikroskopických hubách. In: Slovenské pohľady 1891
  9. ↑ https://www.oxfordreference.com/view/10.1093/acref/9780199211944.001.0001/acref-9780199211944-e-7452
  10. 1 2 3 4 baktérie. In: Encyclopaedia Beliana 1 S. 550
  11. 1 2 3 4 Skriptá z prednášok Lesnícka botanika – Technická univerzita Zvolen
  12. ↑ Archivovaná kópia [online]. [cit. 2021-12-13]. Dostupné online. Archivované 2021-12-13 z originálu.
  13. 1 2 3 Möhn, E. System und Phylogenie der Lebewesen. Band 1. Physikalische, chemische und biologische Evolution. Prokaryonta. Eukaryonta (bis Ctenophora). E. Schweizerbartsche Verlagsbuchhandlung, Stuttgart. 1984
  14. ↑ https://www.ncbi.nlm.nih.gov/Taxonomy/Browser/wwwtax.cgi?mode=Info&id=2&lvl=3&lin=f&keep=1&srchmode=1&unlock
  15. ↑ MIGULA, W. Ueber ein neues System der Bakterien. Arbeiten aus dem Bakteriologischen Institut der Technischen Hochschule zu Karlsruhe, 1894, 1, Hft. 2, S. 235-238
  16. ↑ ENGLER, A., GILG, E. Syllabus der Pflanzenfamilien, Gebrüder Borntraeger Verlag, Berlin, 1919
  17. ↑ SMITH, E. F. Bacteria in relation to plant diseases. Vol. 1. 1905
  18. ↑ Bergey's Manual 1957
  19. 1 2 STANIER, R. Y. et al.. The main outlines of bacterial classification. In: J. Bact., 42, 1941, S. 437-466
  20. ↑ KRASSILNIKOV, N. A. Guide to the identification of the bacteria and Actinomycetes. Academy of Sciences U.S.S.R., 1949 (preklad 1957) (Poznámka: Chlamydozoa, použité v tomto článku, v tom čase zahŕňalo chlamýdie, rickettsie, bartonely, časť či všetky mykoplazmy a časť vírusov (ako uvádza napr. Moškovskij 1945))
  21. ↑ WHITTAKER, R. New Concepts of Kingdoms of Organisms 1969
  22. ↑ Eubacteriales. In: Malá československá encyklopedie
  23. ↑ Bergey's Manual 1957 najmä obsah a str. 10, 11
  24. ↑ Bergey's Manual 1948
  25. ↑ DAUBNER, Imrich. Mikrobiológia vody. [s.l.] : Vydavateľstvo SAV, 1967. 462 s. S. 51.
  26. ↑ SYTNIANSKY . Niečo o mikroskopických hubách. In: Slovenské pohľady 1891 (Poznámka: Názov poltivky je priradený k lat. názvu Schizomycetae )
  27. 1 2 3 4 Velký lidový slovník naučný (všeobecný pramen osvěty, vzdělání a poučení pro všecky vrstvy českoslovanského národa ...). [s.l.] : Nákladem B. Kočího, 1907. 1702 s. Dostupné online.
  28. ↑ schizomycéta. In: ŠALING, S. et al. Veľký slovník cudzích slov. 2000, S. 1106 (Poznámka: V hesle uvedená definícia pojmu je vecne chybná.)
  29. ↑ Bakterien. In: Brockhaus' Kleines Konversations-Lexikon, fünfte Auflage, Band 2. Leipzig 1911., S. 183
  30. 1 2 eubaktérie. In: ŠALING, S. et al. Veľký slovník cudzích slov 2000, S. 344
  31. ↑ Max Planck Society -- Research News Release [online]. web.archive.org, 2010-01-20, [cit. 2020-04-16]. Dostupné online. Archivované 2010-01-20 z originálu.
  32. ↑ GTDB - Genome Taxonomy Database [online]. gtdb.ecogenomic.org, [cit. 2026-06-15]. Dostupné online.
  33. ↑ súbor bac120_r232.sp_labels.tree stiahnutý z https://data.gtdb.aau.ecogenomic.org/releases/release232/232.0/auxillary_files/

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Baktérie&oldid=8239412“